NOVEMBER89: Dvom obetiam komunizmu odhalili v Poprade pamätnú tabuľu

Poprad 14. novembra (TASR) – Pri príležitosti 30. výročia Nežnej revolúcie vo štvrtok v Poprade slávnostne odhalili a posvätili pamätnú tabuľu dvom obetiam komunizmu. František Bednár zo Svetového združenia bývalých politických väzňov pri tejto príležitosti uviedol, že Popradčan Anton Mačuga zomrel ako 30-ročný na následky brutálnych výsluchov Štátnej bezpečnosti v rokoch 1949 – 1952. Salezián Alojz Žemla ako správca farnosti v Poprade napriek zákazu vystúpil s príhovorom na jeho pohrebe a v roku 1954 ho zatkli pri pokuse o útek a odsúdili na 15 rokov väzenia.


Ich pamiatku bude pripomínať tabuľa s fotografiami a krátkym textom, ktorú umiestnili na budove Inštitútu Štefana Nahálku na Nábreží Jána Pavla II. Na jej slávnostnom odhalení sa zúčastnil aj synovec Antona Mačugu František Asher, ktorý si tento akt veľmi váži. „Táto tabuľa má byť akýmsi upozornením na to, čo všetko v 50. rokoch museli čestní a poctiví ľudia prežiť. Mal som vtedy štyri roky, pamätám si ho letmo, skôr jeho pohreb. Z rozprávania o ňom viem veľmi málo, pretože rodina sa veľmi nerada vyjadrovala, bola to ťažká doba, aj oni museli prežiť rôzne poníženie, podozrievanie a preto boli veľmi opatrní,“ spomína dojatý Asher.

O svojom strýkovi sa dozvedel viac až neskôr najmä z materiálov Ústavu pamäti národa. „Je dosť ťažké pre mladú generáciu porozumieť týmto udalostiam, utrpeniu ľudí, pretože dnes vidíme okolo seba veľkú slobodu. Mladí ľudia majú otvorený svet a túto možnosť by si mali veľmi vážiť, je to veľký dar. Len dúfam, že sa nezopakuje to, čo vtedy prežili naši predkovia,“ upozornil Asher, ktorý okrem svojho strýka venoval pamiatku všetkým ostatným umučeným a prenasledovaným počas komunistického režimu.

Do Popradu sa po viacerých rokoch vrátila aj sestra Alojza Žemlu Anna Žemlová, ktorej sa o spomienkach na obdobie komunizmu i na brata hovorilo veľmi ťažko. „Ja som bola najmladšia z deviatich detí, bol medzi nami 25-ročný rozdiel. Rodičia nás vychovali vo viere a v láske, spomienky sú stále živé, hoci nás ostalo už len málo, vždy na neho myslíme. Vždy mi hovoril, že sa ho nemám pýtať na to, ako to väznenie prežíval, mali to aj zakázané. Bol to optimistický človek, musel prežiť samotky, niekedy aj mesiac, s minimom jedla, ale vždy sa snažil nebrať si to tak a aj nás povzbudzoval,“ spomína Žemlová. Dodáva, že bratove väzenie sa dotklo celej jej rodiny, súrodenci nemohli študovať, viackrát museli strpieť prehliadky a stretávali sa s množstvom zlých ľudí. „Veľmi si vážim, že sa v Poprade na neho nezabudlo a odhalili mu túto pamätnú tabuľu,“ dodala na záver.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR