Novela tlačového zákona je na vláde

Foto: SITA/Jozef JakubčoBRATISLAVA 21. februára (WEBNOVINY) - Novela tlačového zákona je po pripomienkovom konaní a mala by sa dostať na rokovanie vlády. "Návrh zákona bol v predchádzajúcich dňoch prerokovaný v Hospodárskej a sociálnej rade SR a v Legislatívnej rade vlády SR a 15. februára návrh zákona zaslali na Úrad vlády SR so žiadosťou o jeho zaradenie do programu rokovania vlády SR," informovala agentúru SITA hovorkyňa Ministerstva kultúry SR Eva Chudinová. Návrh úprav zákona o periodickej tlači a agentúrnom spravodajstve (tlačový zákon) sa dal pripomienkovať do 13. decembra 2010. Novela má podľa jej predkladateľa, ministerstva kultúry, odstrániť problémy platného tlačového zákona vyplývajúce z jeho vyše dvojročného uplatňovania v praxi. Návrh po pripomienkovom konaní počíta s tým, že by novela mala začať platiť od 1. júla, v pôvodnom návrhu to bol 1. jún. Podľa ministerstva kultúry ide o malú novelu tlačového zákona, ktorá okrem iného obmedzí právo na odpoveď pre verejného činiteľa, ak ide o skutkové tvrdenie súvisiace s výkonom jeho právomocí. Ako súkromným osobám ostáva verejným činiteľom toto právo zachované, čo je v súlade s Ústavou.


Ministerstvo kultúry ako autor novely dostalo 73 pripomienok. Podľa hovorkyne rezortu však "pripomienky uplatnené v rámci medzirezortného pripomienkového konania, ktoré boli do návrhu zákona zapracované, zásadným spôsobom nezmenili pôvodne predkladaný návrh". Všetky sú prístupné na Portáli právnych predpisov - justice.

Novela zákona je predložená v súlade s Programovým vyhlásením vlády, v ktorom sa okrem iného konštatuje, že vláda prehodnotí uplatňovanie tlačového zákona a vykoná potrebné legislatívne zmeny, najmä zrušenie práva na odpoveď verejného činiteľa, informoval minister kultúry Daniel Krajcer vlani 11. novembra na tlačovej besede k návrhu novely tlačového zákona. "Vieme, že verejní činitelia alebo politici, hoci tvrdili, že si tieto práva nebudú uplatňovať, tak k tomu jednoducho dochádzalo...V medzinárodných dokumentoch, v rozhodnutiach Európskeho súdu pre ľudské práva je jasne zadefinované, že verejní činitelia majú tieto práva nižšie. Je to slobodné rozhodnutie každého, vrátane mňa, keď sa rozhodne vstúpiť do politiky, respektíve do verejného života, prijme takýto post, aby si bol vedomý toho, že jeho práva sú jednoducho nižšie ako práva bežných občanov," konštatoval počas predstavovania návrhu zmien tlačového zákona Krajcer. "Ďalší problém je ale oblasť, ktorá priamo nesúvisí s touto legislatívou - a to sú, bohužiaľ, niektoré rozhodnutia súdov," ktoré podľa Krajcera v niektorých kauzách rozhodovali o veľmi vysokých sankciách veľmi rýchlo.

V zákone zostáva zachované právo na opravu aj právo na odpoveď. "Navrhovanou právnou úpravou bude možné právo na odpoveď uplatniť iba vo vzťahu k nepravdivému, neúplnému alebo pravdu skresľujúcemu skutkovému tvrdeniu, ktoré sa dotýka cti, dôstojnosti alebo súkromia fyzickej osoby, alebo názvu alebo dobrej povesti právnickej osoby a zamedzí sa možnosti súčasného uplatnenia práva na opravu a práva na odpoveď vo vzťahu k tomu istému nepravdivému skutkovému tvrdeniu," uvádza sa okrem iného v predkladacej správe k návrhu novely. Podľa návrhu vydavateľ periodickej tlače a tlačová agentúra nezodpovedajú za obsah informácie, ktorú poskytol orgán verejnej moci, ak je táto informácia uverejnená v pôvodnom znení a jej spracovaním pre uverejnenie nezmenili jej pôvodný obsah. Vypúšťa sa aj ustanovenie o tom, že ak vydavateľ periodickej tlače alebo tlačová agentúra neuverejnia opravu, odpoveď alebo dodatočné oznámenie vôbec, alebo ak nedodržia niektorú z podmienok na ich uverejnenie, má osoba, ktorá o to požiadala, právo na primeranú peňažnú náhradu od 1 660 eur (50 000 Sk) do 4 980 eur (150 000 Sk). V oblasti práva na opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie sa zavádza možnosť zverejňovať opravu, odpoveď a dodatočné oznámenie aj na mieste vo vydaní periodickej tlače alebo v agentúrnom spravodajstve, ktoré vydavateľ alebo tlačová agentúra vopred vyhradí, zreteľne označí a odlíši od ostatného obsahu za účelom pravidelného uverejňovania opráv, odpovedí a dodatočných oznámení. Medzi mnohými zmenami sa navrhuje taktiež spresnenie úpravy ochrany zdroja a obsahu informácií. Vydavatelia a a tlačové agentúry musia o zdroji informácii mlčať, až kým ich povinnosti mlčanlivosti nezbaví samotná osoba, ktorá informáciu poskytla. Po jej smrti toto právo prechádza na jej blízke osoby. Navrhovaná úprava rieši situáciu, ak blízke osoby nedokážu v tejto otázke dospieť k zhode. Ak čo len jedna z nich neudelí súhlas na oslobodenie od povinnosti mlčanlivosti, súhlas nie je platný.