Novela môže zvýšiť sociálne nerovnosti medzi občanmi, tvrdia odborníci

Bratislava 14. júna (TASR) - Novela zákona o pomoci v hmotnej núdzi neprinesie zásadnejšie riešenia situácie ľudí, ktorí dávky poberajú. Práve naopak, môže napríklad prispieť k zvýšeniu sociálnych nerovností medzi občanmi. Myslia si to viacerí odborníci na túto oblasť.


Organizácia Slovenská sieť proti chudobe preto napríklad žiadala vypustiť z novely podmienku, aby si ľudia museli základnú dávku v hmotnej núdzi odpracovať. "Ministerstvo práce nám zdôvodňovalo zavedenie tejto povinnosti tým, že pre nich je to fakticky jediný mechanizmus ako vyselektovať tých, ktorí poberajú dávku, hoci brigádujú 'načierno' na druhom konci republiky, alebo pracujú v zahraničí," uviedla pre TASR sociologička Slovenskej akadémie vied (SAV) a predsedníčka sieti proti chudobe Zuzana Kusá.

Podľa jej slov sa úrady práce budú zameriavať najmä na tých ľudí, ktorí sú v hmotnej núdzi a nie sú registrovaní ako uchádzači o zamestnanie. "Pritom tí ľudia môžu byť len za trest vyradení z evidencie, alebo nemajú prehľad o čase, že sa musia ísť zaregistrovať. Ja nesúhlasím s tým, aby toto bolo použité ako nástroj zisťovania, či niekto má, alebo nemá nárok na tieto dávky," argumentuje. Preto je presvedčená, že minimálna dávka má byť v civilizovanej spoločnosti garantovaná každému človeku, ktorý nemá príjem. "To by mala byť jediná podmienka. Odoberať základnú dávku pri nesplnení podmienok môže znamenať vážne existenčné ohrozenie," upozorňuje Kusá.

Riaditeľ Inštitútu zamestnanosti Michal Páleník je zase presvedčený, že novela nerieši zásadné problémy, ktoré súvisia s hmotnou núdzou. "Nie je zaručené to, že sa všetkým oplatí pracovať, je to komplikovaný systém. Jediná zmena je rozšírenie aktivačných prác," zhodnotil.

Odborníci taktiež tvrdia, že práve starostovia a primátori budú tí, ktorí budú rozhodovať o tom, ktorým ľuďom ponúknu odpracovať si základnú dávku. "Keď si vezmeme dediny, kde sú desiatky nezamestnaných, tak starosta rozhoduje, či dá desiatkam percent svojich voličov peniaze, alebo nedá," tvrdí Páleník s tým, že ľudia pritom nedostanú ani "reálnu" prácu. "Nejde o prácu na plný úväzok, nejde o prácu na pracovnú zmluvu. Ľudia nemajú ani hmotnú zodpovednosť za svoje nástroje, poberajú peniaze rovnako bez ohľadu na to, ako sa snažia," dodal.

Podľa Kusej môže novela zvýšiť aj sociálne nerovnosti medzi ľuďmi. Ako skonštatovala, zoznam tých, ktorí musia dávku odpracovať, vyvolá v obci napätie medzi troma kategóriami chudobných domácností. "Medzi tými, čo sú na zozname a musia pracovať, aby dostali nízku základnú dávku, tými, ktorí základnú dávku dostanú aj bez práce a  'vyvolenými', ktorým starosta dá možnosť robiť pár hodín navyše a získať aj aktivačný príspevok. Nutne sa objavia pocity krivdy," myslí si sociologička s tým, že je otázkou, ako tieto pocity a rozdiely v postupe starostov ovplyvnia život v obci a nastávajúce voľby do samospráv. "Starostovia síce nie sú priamo zodpovední za znižovanie dávky, ale podieľajú sa na vytváraní zoznamov tých, ktorí budú musieť základnú dávku odpracovať. Volebné kalkulácie určite nezlepšia objektívnosť ich rozhodovania," predpovedá.

Vážnym nedostatkom novely je podľa nej aj to, že nemá v sebe povinnosť dávky valorizovať. "Žiadali sme, aby dávky boli valorizované o infláciu od roku 2009, lebo reálna hodnota dávok a príspevkov klesla o vyše 8 %. Valorizovali to o medziročnú infláciu, ale odobrali zároveň príspevok na zdravotnú starostlivosť. Valorizácia nevykryla ani stratu toho príspevku a dávka je dnes ešte nižšia," dodala Kusá.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR