Nové objavy pred Svetovým dňom Parkinsonovej choroby

BRATISLAVA 9. apríla (WEBNOVINY) - Americkí vedci tvrdia, že transplantované neuróny z reprogramovaných kmeňových buniek redukujú symptómy Parkinsonovej choroby u laboratórnych potkanov. Nové informácie oznámili pred Svetovým dňom Parkinsonovej choroby, ktorý si od roku 1997 pripomíname 11. apríla, v deň narodenia anglického lekára Jamesa Parkinsona (1755-1824). Práve on ako prvý komplexne opísal tohto ochorenie v knihe Esej o trase. Podľa vedúceho výskumu Mariusa Werniga z Whiteheadského inštitútu pre biomedický výskum v Cambridgei sú nové výsledky prvým dôkazom, že "reprogramované bunky sa môžu začleniť do nervového systému alebo pozitívne vplývať na neurodegeneratívne ochorenia". Štúdiu publikuje internetová verzia magazínu Proceedings of the National Academy of Sciences. Vedci v laboratóriu Rudolfa Jänischa v spolupráci s lekárskou školou Harvard Medical School potvrdili, že bunky reprogramované in vitro môžu byť použité pri liečbe Parkinsonovej choroby. "Je to dôkaz základného experimentu, ktorý tvrdí, áno, tieto bunky môžu byť takou nádejou v liečbe, akú im ľudia pripisujú," uviedol Jänisch vo vyhlásení. Parkinsonova choroba je druhé najčastejšie neurodegeneratívne ochorenie, ktorým na Slovensku trpí 10- až 15-tisíc ľudí. Po prekročení vekovej hranice 60 rokov sa týka jedného človeka zo sto. Postihuje rovnako ženy aj mužov, zvyčajne vo veku 40 - 65 rokov, iba výnimočne sa objaví pred 20. rokom života a z neznámych príčin postihuje viac nefajčiarov ako fajčiarov. Na celom svete podľa informácií webovej stránky parkinsonsvic.org.au trpí touto chorobou približne 6,3 milióna ľudí. Medzi primárne príznaky patrí mimovoľný rytmický pohyb častí tela, svalová stuhnutosť, spomalené pohyby a nestabilita. Sekundárne príznaky Parkinsonovej choroby sú poruchy chôdze, poruchy písma a reči, zmena mimiky, strata čuchu a depresia. Príčinou ochorenia je degenerácia alebo deštrukcia tých oblastí mozgu, ktoré sú zodpovedné za koordináciu a kontrolu pohybov. V určitých častiach mozgu dochádza k postupnému pomalému odumieraniu mozgových buniek, ktoré produkujú dopamín. V súčasnosti nie je známa liečba ochorenia, ktorá by mohla významnejšie ovplyvniť príčiny jej vzniku, ale podarilo sa v niekoľkých experimentálnych prácach dokázať ochranné pôsobenie niektorých liečiv na nervové bunky. Degeneratívne zmeny nemožno zastaviť, ale možno spomaliť rýchlosť, ktorou choroba človeka postihuje. Liečba môže predĺžiť život pacienta až o 30 rokov. SITA