Nová štúdia sa venuje deťom splodeným vojakmi spojeneckých mocností

Jena/Magdeburg 6. februára (TASR) - Dlhé roky boli tabu témou deti splodené vojakmi štyroch spojeneckých mocností, ktoré okupovali Nemecko od roku 1945. Mnohé z týchto detí po celý život trpeli vylučovaním zo spoločnosti a niektoré sa pustili do hľadania svojich otcov. Nová štúdia Univerzity Friedricha Schillera v nemeckom meste Jena sa venuje práve im, informovala dnes agentúra DPA.


Počas rokov nasledujúcich bezprostredne po druhej svetovej vojne sa v Nemecku narodilo najmenej 400.000 detí, ktorých otcami boli vojaci z radov spojencov, uvádza sa v štúdii. Jej tvorcovia tvrdia, že najmenej 300.000 takýchto detí "mali na svedomí" vojaci sovietskej Červenej armády.

Keď sovietske, britské, americké a francúzske sily pred 70. rokmi postupovali cez územie Nemecka, tamojšie ženy boli vystavené širokej škále útokov, pričom k znásilneniam dohádzalo vo všetkých štyroch okupovaných zónach.

Podrobnosti sú uvedené v knihe s názvom Bastardi - Deti okupácie v Nemecku po roku 1945. Knihu zverejnili tento týždeň, pripomína DPA. Podľa týchto údajov sa prvé z takýchto detí, ktorých "otcami boli nepriatelia", narodili okolo Vianoc 1945.

"Po vojne boli deti okupácie dlhodobo zakázanou témou," uviedol Rainer Gries z univerzity v Jene, ktorý skúmal osudy týchto povojnových detí spolu so Silke Satjukowovou z univerzity v Magdeburgu.

Kniha je vlastne kolektívnou biografiou týchto detí a je založená na výsledkoch projektov financovaných nadáciou Fritza Thyssena v Kolíne. Projekty sa zaoberali históriou, psychológiou a politikou týkajúcou sa takýchto detí.

Vojaci Červenej armády čelia obvineniam z dovedna takmer dvoch miliónov znásilnení. Na základe tohto čísla prišli výskumníci k záveru, že červenoarmejci týmto spôsobom splodili v Nemecku najmenej 300.000 detí.

Znásilnení sa vo veľkej miere dopúšťali aj francúzske a americké jednotky, kým v prípade britských vojakov bolo odhalených len málo takýchto prípadov, uvádza sa v publikácii.

Tisícky detí sa tiež narodili nemeckým ženám, ktoré mali milostné vzťahy so zahraničnými vojakmi.

Takéto deti niesli ťažké psychologické bremeno, keďže ich všeobecne v rámci nemeckej populácie a často dokonca vlastnej rodiny neoprávnene považovali za "bastardov", cituje DPA.

Matkám takýchto detí sa neušla žiadna pomoc bez ohľadu na to, v ktorej okupačnej zóne k prípadom došlo a bez ohľadu na to, či boli zo západného alebo východného Nemecka.

Výnimkou bolo Francúzsko. Deti francúzskych vojakov sa považovali za francúzskych občanov pod podmienkou, že boli poskytnuté na adopciu. Takáto politika sa dotkla zhruba 1500 detí.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR