Nová publikácia hodnotí osudové osmičky vo vedomí verejnosti

Bratislava 4. decembra (TASR) - Česi a Slováci sa zhodujú v prevažne pozitívnom hodnotení demokratických období, ako aj v prevažne kritickom nazeraní na totalitné a autoritárske režimy. Zároveň sa však Slováci častejšie uchyľujú k stredovým, nejednoznačným odpovediam. Vyplýva to z výskumu, ktorý sa zameral na najvýznamnejšie udalosti v slovenských a českých dejinách 20. storočia. Výsledky prieskumu zhromažďuje i analyzuje nová publikácia Inštitútu pre verejné otázky (IVO) Osudové osmičky vo vedomí slovenskej verejnosti.


Autorka analýzy, sociologička Zora Bútorová na utorňajšej tlačovej konferencii uviedla, že ambivalentnosť v odpovediach slovenských respondentov môže mať dva dôvody. "Môže to byť výrazom úsilia o vyvážený pohľad, ale aj prejavom názorovej plytkosti, neistoty, opatrníctva alebo istého relativizmu," uviedla. Príkladom takéhoto hodnotenia je Február 1948, keď ako kladnú aj zápornú udalosť ho hodnotí takmer tretina (27 percent) respondentov, v negatívnom svetle ho vidí necelá polovica respondentov (46 percent), naopak 17 percent vníma komunistický prevrat pozitívne. "Hoci názory na Víťazný február sú v súčasnosti kritickejšie ako v minulosti (napr. v roku 2009 ho záporne hodnotilo len 28 respondentov), slovenský pohľad je oveľa menej kritický ako pohľad českej verejnosti, kde komunistický puč hodnotí ako zápornú udalosť v dejinách 67 percent respondentov," dodala Bútorová.

Porovnanie výsledkov najnovších výsledkov zozbieraných dát z marca 2018 v porovnaní so staršími výskumami umožňuje sledovať publikácia aj pri ďalších osmičkových výročiach, ktorých interpretáciu verejnosti prináša. Materiál poskytuje tak aj analýzu trendov vo vývoji historického vedomia slovenskej verejnosti."Posun je veľmi dobre poznať napríklad pri hodnotení dvoch desaťročí 1. ČSR a ich významu pre ďalší vývoj Slovákov. Rokmi sa zvyšuje tendencia pozitívne hodnotiť obdobie tohto prvého spoločného štátu, spolužitie Čechov a Slovákov v ňom, a tiež význam 1.ČSR pre ďalšiu budúcnosť slovenského národa," skonštatovala sociologička. "To, že vďaka 1.ČSR Slováci prežili ako národ, si v roku 1990, v čase česko-slovenského napätia, myslelo len 41 percent respondentov, v roku 2018 to takto vníma už 71 percent odpovedajúcich," upozornila.

Naznačila tiež, že po roku 2018, naplnenom udalosťami pripomínajúcimi osmičkové výročia, by sa pri hodnotení týchto historických míľnikov mohol v sociologických prieskumoch opäť zaznamenať posun.

Tohtoročný výskum, ktorého dáta publikácia uverejňuje, pripravil Sociologický ústav Slovenskej akadémie vied (SAV) v spolupráci s Inštitútom pre verejné otázky a Centrum pre výskum verejnej mienky, Sociologický ústav Akadémie vied ČR. Zber dát sa realizoval v prvej polovici marca 2018, na Slovensku odpovedalo na otázky 1012 respondentov vo veku od 18 rokov a v ČR 1061 respondentov starších ako 15 rokov.

Vydanie publikácie podporila Nadácia Konrada Adenauera (KAS).

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR