|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Sobota 23.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Klement
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
04. mája 2016
Nová prognóza Európskej komisie zhoršila výhľad deficitu na tento rok
Ilustračná snímka.
Zdieľať
Ilustračná snímka. Foto: TASR/AP
Bratislava/Brusel 4. mája (TASR) - Aktuálna jarná prognóza Európskej komisie (EK) predpokladá pokles deficitu verejných financií SR z vlaňajších 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) na 2,4 % v tomto a 1,6 % v budúcom roku.V porovnaní s predchádzajúcou zimnou prognózou došlo k zhoršeniu odhadu deficitu na rok 2016 o 0,3 p.b., a to najmä vplyvom vyšších výdavkov na kompenzácie, zdravotníctvo a kapitálových výdavkov, ktoré neboli dostatočne kompenzované nárastom príjmov. Upozorňujú na to vo svojom dnešnom komentári analytici menového úseku Národnej banky Slovenska (NBS).
"Na rok 2017 Európska komisia zlepšila výhľad deficitu o 0,1 p.b., pričom za zlepšením je najmä zníženie sociálnych výdavkov," konštatujú analytici. Verejný dlh by mal podľa prognózy vzrásť z minuloročných 52,9 % HDP na 53,4 % v tomto roku a následne klesnúť na 52,7 % v roku 2017.
Prognóza EK očakáva na roky 2016 a 2017 oproti aprílovému Programu stability SR schodky vyššie o 0,5 a 0,3 p.b. V porovnaní s fiškálnymi predpokladmi strednodobej prognózy NBS z marca tohto roka je komisia v oboch rokoch naopak mierne optimistickejšia o 0,2 p.b.
Štrukturálny schodok, teda výsledok očistený o vplyv hospodárskeho cyklu a jednorazových opatrení, by mal dosiahnuť 2,1 % HDP v roku 2016 a 1,5 % budúci rok. "Z odhadov EK vyplýva, že Slovensko by malo dosiahnuť medzi rokmi 2016 a 2017 tretie najvyššie konsolidačné úsilie na úrovni 0,6 % HDP," konštatujú analytici NBS.
Priemerné konsolidačné úsilie krajín EÚ by malo v tomto období dosiahnuť len 0,1 % HDP, pričom v krajinách eurozóny sa dokonca predpokladá mierne uvoľnenie fiškálnej politiky rovnako na úrovni 0,1 % HDP.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR