Nová Evitovka odhalí Recept na Araba

Po sonde do japonskej kultúry a vzťahoch v románe Sushi v dushi prichádza vydavateľstvo Evitapress s ďalšou novinkou, ktorá čitateľov zavedie do Orientu.


Román Recept na Araba prináša príbeh mladej Slovenky Niny, ktorá tak, ako stovky iných slovenských dievčat, odchádza do Švajčiarska privyrobiť si ako opatrovateľka detí. V novom prostredí získava nové priateľky a známych, stane sa však niečo, čo ani náhodou nepredpokladala, ba priam vylučovala – zamiluje sa do marockého Araba. Príbeh lásky s nádychom Orientu však nemá dlhé trvanie. Začínajúca idylka naberie rýchly spád, keď Nina otehotnie a postupne začne chápať, že kultúrne rozdiely nie sú len ľahkou frázou.

Najnovší pravdivý príbeh zo série „Evitoviek“ pochádza z pera Slovenky Viktórie Darsane. Vydatej matke dvoch detí, ktorá písanie definitívne zavesila na klinec po tom, ako ju neprijali na štúdium žurnalistiky, sa po rokoch predsa len vrátila chuť zahĺbiť sa do písania príbehov. Román o vzťahu partnerov z rôznych kultúr ohodnotila Eva Bacigalová, autorka románu Čistá nuda, týmito slovami: „My v Európe máme trochu skreslené videnie arabského sveta, mužov nevynímajúc. Je skvelé, že je na svete knižka, ktorá ich ukazuje aj v inom svetle ako filmy o unášačoch detí. Svoju lásku prejavujú inak ako my, to však neznamená, že my vieme o láske viac.“

Napínavý príbeh lásky však má aj ďalšie zvraty. Nina postupne príde na to, že muž menom Omar ju podvádza. Nebráni jej to však v rozhodnutí dieťa si nechať. Aj napriek tomu, že sa v budúcnosti rozhodne byť opatrná, skončí vo vzťahu s ďalším Arabom. Pravdivý príbeh z pera Viktórie Darsane vychádza 28. februára.

Ukážka z knihy Recept na Araba

Svokra okamžite vycítila môj nepokoj a veľavýznamne sa na mňa usmiala. Potom zavolala na Fatimzaru, dcéru Samirovej sestry, ktorá mi prekladala do francúzštiny.
„Stará mama vraví, že mužom netreba dávať najavo, ako nám na nich záleží,“ tlmočila mi malá žaba a dávala si na arabský chlieb nátierku zvláštnej farby.
„Treba im nechať slobodu a do niektorých vecí sa nestarať.“
Nechcela som oponovať a hlavne mi bolo nepríjemné, že všetky slová musia preliezť cez malú tlmočníčku, ktorá ešte o živote nevedela nič, najmä nie o mojom alebo o tom v Európe. No nevydržala som.
„Muži to vedia ľahko zneužiť. Tú svoju slobodu.“
Fatimzara preložila svokre s plnými ústami. Takže na odpoveď som si musela ešte chvíľu vyčkať.
„Európskym ženám chýba trpezlivosť a pokora. Niekedy treba radšej skloniť hlavu a vycítiť, kedy sa má mlčať,“ rapotala malá prekladateľka bez toho, aby si nejako výrazne uvedomovala význam tých slov.
Farbu som mala namiešanú a začala som ju nanášať svokre na vlasy. Tá medzitým rozprávala ďalej a ja som dychtivo čakala, čo vylezie z Fatimzary.
„Niektoré ženy predčasne utekajú z manželstva. Myslia si, že rozvod je najjednoduchšie riešenie. Stará mama hovorí, že sa nemáš báť. Ak už si raz Arab založí rodinu a do manželstva prídu deti, tak už svoju ženu neopustí. Arabi neopúšťajú svoje deti, nedovoľuje im to naša kultúra.“
Natierala som farbu jemnou kefkou na prešedivené, ale husté vlasy svojej svokry, a veľmi som v tej chvíli myslela na jedného Araba. Musí sa ti dobre čkať, Omar, aj keď ťa spomínam len v duchu.
„Stará mama hovorí, že čím skôr pochopíš, aké sú Arabi ohnivé povahy, tým lepšie pre teba. Musíš si uvedomiť, že tak rýchlo, ako vzplanú, aj vychladnú,“ zdôrazňovala Fatimzara slová nie z vlastnej hlavy.