Nostalgia za socializmom je menšia než pred pár rokmi, tvrdí Bútorová

BRATISLAVA 17. novembra (WEBNOVINY) - Nostalgia za socializmom je na Slovensku dnes rozšírená v oveľa menšom rozsahu než pred pár rokmi. Tvrdí sociologička Zora Bútorová. Podľa nej, kým v roku 2005 bolo viac ľudí, ktorí zastávali postoj, že počas socializmu bolo lepšie ako v demokratickom zriadení, dnes je to naopak. Najpočetnejšia je skupina prívržencov terajšieho zriadenia, než toho pred rokom 1989. Dosahuje približne polovicu populácie. Sú to skôr ľudia s vyšším sociálnym kapitálom, poznamenala. "Ľudia, ktorí pripisujú komunistickému režimu viac predností ako dnešnému, dnes tvoria približne štvrtinu populácie. Vo zvýšenej miere sa vyskytujú medzi ľuďmi s najnižším vzdelaním, ktorí vykonávajú nekvalifikovanú manuálnu prácu, nezamestnaní či starší ľudia,“ vysvetlila Bútorova. Ako ďalej dodala, približne štvrtina ľudí nevidí medzi oboma režimami principiálny rozdiel. Dôvody, prečo časť našej spoločnosti pristupuje k demokratickému režimu negatívne, sociologička vidí v systéme, aký tu vládol pred rokom 1989 a po ňom. "V časoch Nežnej revolúcie si málokto vtedy uvedomoval, že nebude stačiť iba zrušiť vedúcu úlohu KSČ a uskutočniť politické zmeny, ale že bude treba zvládnuť aj prechod na trhovú ekonomiku, ktorá neprinesie iba plné výklady, ale tiež si vyžiada reštrukturalizáciu ekonomiky, kolaps niektorých podnikov, príchod zahraničného kapitálu,“ vysvetľuje. Ako ďalej poznamenala, v časoch nežnej revolúcie málokto myslel na budúcu nezamestnanosť, zväčšenie sociálnych rozdielov a celkovo menšiu predvídateľnosť životných dráh. "A ešte menej ľudí predpokladalo, že súčasťou lavíny zmien bude rozdelenie Československa,“ skonštatovala. Podľa Bútorovej, prechod na trhový mechanizmus a nutnosť zavádzať reformy, poukázali na to, že nie všetci ľudia majú rovnakú šancu uspieť. Išlo najmä o ľudí s nižším vzdelaním, menej flexibilní, starší ľudia, ktorí ako uvádza dopadli dosť drsne. Tieto zmeny sa dotkli aj jednotlivých regiónov Slovenska. "Ľudia sa porovnávajú s tými, čo sú na tom lepšie, pričom niekedy neberú dostatočne do úvahy, že niektoré príjmové rozdiely sú objektívne dané vyšším pracovným výkonom a vyšším prínosom pre spoločnosť,“ tvrdí Bútorová. Sociologička si tiež myslí, že materiálny úspech sa vo vedomí mnohých ľudí nespája s poctivou prácou, ale skôr s korupciou a klientelizmom. "U časti ľudí nedokáže tento pocit frustrácie vykompenzovať ani vedomie, že žijú v slobodnejšej spoločnosti,“ zdôrazňuje. No i napriek týmto negatívnym vplyvom podľa sociologických výskumov väčšina obyvateľstva k zmene politického systému v novembri 1989 dnes zaujíma priaznivý postoj. Dôvody, pre ktoré sa komunistický režim zrútil, Bútorová vidí v tom, že spoločnosť začala vnímať problémy, ako porušovanie ľudských práv a obmedzovanie slobody, ku ktorým sa čoraz viac pridávala aj frustrácia z neefektívneho fungovania ekonomiky a zo zaostávania za vyspelým západnými krajinami. "Pre niektorých ľudí bolo bodom obratu brutálne potlačenie sviečkovej demonštrácie; pre iných politické útoky na autorov "Bratislavy nahlas“, pre iných zatknutie "bratislavskej päťky“ na výročie sovietskej invázie,“ povedala. Sociologička si ale myslí, že hlavné príčiny boli prázdne výklady, nedostatok a zastaranosť služieb, protekcie pri prijímaní na vysokú školu, existencia rozličných výhod pre komunistickú nomenklatúru, korumpovanie tých, čo boli ochotní slúžiť komunistickému režimu. "Oficiálna reprezentácia štátu nemala v očiach jeho obyvateľov nijakú skutočnú prestíž či autoritu,“ dodala na záver. SITA