Nositeľ Nobelovej ceny Günter Grass by mal 90 rokov

Gdansk/Bratislava 16. októbra (TASR) – V pondelok uplynie 90 rokov od narodenia nemeckého spisovateľa, básnika a dramatika Güntera Grassa.


Bol nositeľom Nobelovej ceny za literatúru z roku 1999 a svojím románom Plechový bubienok sa zaradil k najspornejším nemeckým autorom.

Spisovateľ sa narodil 16. októbra 1927 v Slobodnom meste Danzig (Freie Stadt Danzig, dnešný Gdansk v Poľsku). Po druhej svetovej vojne pracoval istý čas ako robotník a baník, neskôr študoval v Düsseldorfe (Nemecká spolková republika, NSR) sochárstvo. V rokoch 1956-1960 žil ako slobodný spisovateľ vo francúzskom Paríži, kde mu vyšiel román Plechový bubienok, ktorý znamenal prielom v jeho kariére. V roku 1999 získal Nobelovu cenu za literatúru. Samotný Grass si však podľa vlastných slov najviac vážil ocenenie nemeckej literárnej organizácie Skupina 47 v roku 1958, keďže od nej vtedy dostal aj finančnú odmenu 4500 mariek (približne 2250 eur). Ocenenie získal ako neznámy autor, ktorý mal problémy zaplatiť účty, peniaze mu umožnili dokončiť písanie knihy (Plechový bubienok) v pohode, bez akéhokoľvek nátlaku od vydavateľa.

Najväčší úspech mali Grassove romány, v ktorých s veľkým rozprávačským talentom, často ironicky a satiricky, písal o míľnikoch najnovších nemeckých dejín. Patrí sem známa Gdanská trilógia - Die Blechtrommel (Plechový bubienok, 1959), Katz und Maus (Mačka a myš, 1961) a Hundejahre (Psie roky, 1963), ktoré si aj sám ilustroval. V románe Örtlich betäubt (Lokálne omámený, 1968) a v hre Davor (Predtým, 1969) opísal udalosti študentského hnutia v bývalej NSR.

Grass 17. júna 1953 na vlastné oči sledoval v Berlíne krvavé potlačenie protikomunistického povstania v niekdajšej Nemeckej demokratickej republike (NDR). Tieto zážitky neskôr spracoval v tragédii Die Plebejer proben den Aufstand (Plebejci skúšajú povstanie, 1966). NDR mu to prepáčila až v roku 1987. Predtým ho označovala za provokatéra par excellence.

Kritici Grassovi vyčítali, že čím viac sa blížil k prítomnosti, tým viac nedostatkov malo jeho rozprávanie. Najviac sa to prejavilo na dielach Lokálne omámený, Tagebuch einer Schnecke (Denník slimáka, 1972) a Der Butt (1977).

Neustále na seba upozorňoval. V roku 1997 pri príležitosti udeľovania mierovej ceny nemeckého knižného obchodu tureckému spisovateľovi Yasarovi Kemalovi ostro kritizoval nemeckú politiku vyhosťovania cudzincov. Zastal sa na smrť odsúdeného iránskeho spisovateľa Salmana Rushdieho.

Svoju kontroverznú autobiografickú knihu Beim Häuten der Zwiebel (Pri šúpaní cibule) predstavil v septembri 2006 v Berlíne. Literát pri tejto príležitosti zdôraznil, že aj napriek masívnej kritike, ktorej musel kvôli zamlčanému členstvu vo Waffen SS čeliť, sa aj naďalej hlásil o slovo a hovoril svoju mienku.

Grass je pre mnohých hlasom nemeckej generácie, ktorá dospela počas druhej svetovej vojny a niesla na pleciach ťarchu viny svojich rodičov. Bol aktívnym propagátorom ľavicových ideí a agilným kritikom vojenských intervencií Západu, ako bola intervencia v Iraku.

Svetoznámy nemecký spisovateľ Günter Grass zomrel 13. apríla 2015 v nemocnici v nemeckom Lübecku vo veku 87 rokov. Pochovaný je v jeho dlhoročnom bydlisku Behlendorf. V nemeckom meste Göttingen jeho manželka Ute otvorila v júni 2015 archív jeho diela, ktorý zostavil Grassov vydavateľ Gerhard Steidl. Archív dáva bádateľom k dispozícii Grassove početné literárne a výtvarné diela.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR