Nórsky mladík Carlsen môže ísť v stopách legendárneho Kasparova

Bratislava 28. júla (TASR) - TASR pred štartom Svetovej šachovej olympiády v Tromsö (1.-14. augusta) prináša profily legendárnych šachových veľmajstrov:


JOSÉ RAÚL CAPABLANCA (1888-1942) – Kubánsky veľmajster a majster sveta v rokoch 1921-1927. Šachy sa naučil už ako štvorročný. Pre strojovo presnú hru mal prezývku "šachový stroj" a dlho bol považovaný za nezdolateľného. Medzi rokmi 1916 až 1924 neprehral ani jednu turnajovú partiu. Titul v poradí tretieho majstra sveta získal po víťazstve nad Nemcom Emanuelom Laskerom, stratil ho v súboji s podceňovaním Alexandrom Alechinom. K odvetnému zápasu sa už nedostal. "Capa" hral rád jednoduché a prehľadné pozície, často sa uspokojil s malou prevahou, ktorú dokázal majstrovsky stupňovať. Špeciálne vynikal v koncovkách.

ALEXANDER ALECHIN (1892-1946) – Pôvodom ruský veľmajster, ktorý získal francúzske občianstvo. Majstrom sveta bol v rokoch 1927-35 a 1937-46, ako jediný v dejinách ním bol až do svojej smrti. Zo sovietskeho Ruska sa vysťahoval v roku 1921, pričom sa stal šachovým profesionálom s cieľom vydobyť si najvyšší titul. Ten získal po úpornej výhre 6:3 (pri 25 remízach - pozn.) nad Josém R. Capablancom. Zohral početné turnaje a simultánky, a to aj na území Slovenska. Pod jeho neskoršie hráčske výkyvy sa podpísali aj problémy s alkoholom. Senzačne prehral zápas s Holanďanom Maxom Euwem. Do odvety však zmenil životosprávu a titul majstra sveta získal s prevahou späť. Zomrel za nejasných okolností v Portugalsku. Bol komplexným hráčom, rád mal útočnú hru, v ktorej vynikal kombinačným talentom, aj v komplikovaných pozíciách sa vedel dobre orientovať. Vynikal aj v hre "na slepo", v roku 1925 vytvoril v simultánke svetový rekord počtom 28 súčasne hraných partií bez pozerania sa na šachovnicu.

BORIS SPASSKIJ (1937) - Sila Spasského spočívala hlavne v nebezpečných útokoch, trpezlivej obrane a veľmi dobrej hre v koncovkách. Celým menom Boris Vasilievič Spasskij sa naučil hrať šach v roku 1942 vo vlaku, keď jeho rodina unikala z Leningradu počas fašistickej nemeckej blokády. Vyštudoval leningradskú univerzitu.

Svetovým šachovým šampiónom sa stal v roku 1969, titul stratil v roku 1972. Titul si v islandskom Reykjavíku v zápase s aktuálnym majstrom sveta Rusom Borisom Spasským vybojoval vtedy Bobby Fischer a stal sa prvým americkým šachistom, ktorý dokázal vyhrať titul majstra sveta. Sovietska invázia do bývalého Československa v roku 1968 bola pre Spasského obrovskou katastrofou, ako šachový veľmajster sa však mohol v tomto zmysle slobodnejšie vyjadrovať. To sa zmenilo, keď titul stratil. Spasského prestali púšťať na zahraničné turnaje a tak sa rozhodol pre emigráciu. V roku 1976 sa oženil s Francúzkou a v roku 1978 sa stal francúzskym občanom. Od roku 1992 hral šachy už len pre zábavu, v roku 2010 ho postihli závažné zdravotné problémy.

Keď sa americký šachista Bobby Fischer dostal do ťažkostí (v roku 2004 ho odsúdili) pre svoj zápas z roka 1992 vo vtedajšej Juhoslávii, na ktorú bolo v tom čase uvalené embargo zo strany USA, jeho rival Spasskij napísal 43. prezidentovi USA Georgeovi Bushovi list, v ktorom žiadal pre Fischera milosť. V prípade, že by USA posadili Fischera do väzenia, ponúkol sa Spasskij, ktorý v Juhoslávii sedel na opačnej strane šachovnice, aby ho tiež odsúdili, dali do cely s Fischerom a priniesli im šachovnicu.

ROBERT FISCHER (1943-2008) – Americký veľmajster a majster sveta v rokoch 1972-1975. Stal sa výnimočným tým, že počas studenej vojny ako jediný šachista zo Západu dokázal prelomiť dominanciu sovietskych šachistov na šachovom tróne. Impozantná bola jeho cesta na vrchol – v záverečných vyraďovacích súbojoch kandidátov v roku 1971 postupne rozdrvil veľmajstrov Marka Tajmanova a Benta Larsena v pomere 6:0, vo finále aj bývalého majstra sveta Tigrana Petrosiana 6,5:2,5. V následne hranom "zápase storočia" o rok neskôr s majstrom sveta Borisom Spasským vyhral 12,5:8,5 (2. partiu Fischer prehral kontumačne, keď odmietol hrať na protest kvôli hracím podmienkam - pozn.). Stal sa tak v poradí 11. svetovým šampiónom, pričom zároveň prestal hrať šachové súťaže. Okrem geniálnej a sebavedomej hry Fischera charakterizovali rôzne excesy, kontroverzné vyhlásenia a kladenie často nereálnych podmienok. Pre ich nesplnenie odmietol v roku 1975 obhajovať titul svetového šampióna proti vyzývateľovi Anatolijovi Karpovovi. Zomrel na Islande (dejisku zápasu so Spasským), kde našiel azyl pred zatykačom v jeho rodnej krajine.


ANATOLIJ KARPOV (1951) – ruský veľmajster, majster sveta v rokoch 1975-1985 a podľa organizácie FIDE aj 1993-1999. Na šachový trón zasadol ako 23-ročný potom, ako na obhajobu titulu proti nemu nenastúpil kontroverzný Američan Robert Fischer. Karpov si najprv udržal titul v dvoch zápasoch s ruským emigrantom Viktorom Korčným. Pamätnými sa stali jeho zápasy s Garrim Kasparovom. Prvý v roku 1984 sa hral na šesť víťazných partií. Vyčerpávajúci súboj za množstva remíz po polroku nemal konca, až ho FIDE ukončila po 48 partiách (za stavu 5:3 pre Karpova). Hral sa nový zápas, a to na 24 partií, ktorý Karpov prehral. V tesných súbojoch o titul sa obaja rivali stretli ešte trikrát, Karpov však nedokázal zvíťaziť. Po odtrhnutí sa Kasparova a ďalších špičkových veľmajstrov od FIDE držal Karpov titul majstra sveta ešte ďalších šesť rokov. V roku 1994 zažiaril senzačným víťazstvom na historickom superturnaji v Linares, keď s náskokom predstihol aj Kasparova. Po zmene systému bojov o najvyšší titul v roku 1999 ho už neobhajoval. Karpova charakterizoval pozičný štýl hry bez rizika, nemilosrdne trestajúci akúkoľvek chybičku protivníka.

GARRI KASPAROV (1963) - Rodáka z azerbajdžanského Baku považuje väčšina verejnosti za najväčšiu osobnosť šachovej histórie. Šach začal hrať v Dome pionierov v Baku ako sedemročný. Titul veľmajstra získal vo veku sedemnásť rokov. V r. 1980 vyhral juniorské majstrovstvá sveta v šachu v Dortmunde, čím jeho kariéra nabrala hviezdny smer. V r. 1984 sa stretol s vtedajším majstrom sveta Anatolijom Karpovom v zápase o titul majstra sveta. Prestížny súboj trval šesť mesiacov a je najdlhším v šachovej histórii. Nakoniec ho zastavil prezident FIDE Florencio Campomanes, ktorý nariadil nový dátum zápasu. V novembri 1985 už Kasparov vyhral nad Karpovom v pomere 13:11 a stal sa najmladším majstrom sveta. Titul si udržal do roku 2000, keď prehral s Vladimirom Kramnikom (celkovo zasadol na trón rekordných 22-krát - pozn.). Osemkrát štartoval na olympiáde a zakaždým sa podieľal na zisku zlatých medailí. V roku 1993 po konflikte s FIDE založil vlastnú šachovú organizáciu PCA (Professional Chess Association). Šachovú kariéru ukončil v roku 2005, keď mal stále najvyšší šachový rating.

V minulých rokoch sa výrazne angažoval v politike, je ostrým kritikom ruského prezidenta Vladimira Putina. Založil a viedol hnutie Zjednotený občiansky front, ktoré bolo popredným členom opozičnej aliancie Iné Rusko. Tá ho nominovala do prezidentských volieb v roku 2008, Kasparov však nakoniec oznámil, že kandidatúru nestihol podať kvôli vládnym obštrukciám. V apríli 2007 ho v Moskve zatkla polícia, keď sa zúčastnil na zakázanej demonštrácii proti Putinovi. O niekoľko dní ho vypočúvala ruská tajná služba FSB z dôvodu "podnecovania extrémizmu", ktorého sa mal dopustiť svojimi rozhovormi pre médiá. Denník Daily Telegraph ho v roku 2007 zaradil na 25. miesto spomedzi 100 žijúcich géniov na celom svete. Začiatkom tohto roka požiadal Kasparov o občianstvo Chorvátska, ktoré aj získal. Aktuálne sa uchádza sa o post prezidenta FIDE ako protiváha súčasnému šéfovi Kirsanovi Iljumžinovovi.

VIŠVANATHAN ANAND (1969) - Narodil sa v indickom Madrase. Vysoký a uvážlivý mladík s jemnými spôsobmi si za šachovnicou počína tak, že tí, čo sa vyznajú vo svojom remesle, mu dali priliehavú prezývku "Tiger z Madrasu". Odborníkov na seba upozornil už v roku 1986 úspešným účinkovaním na šachovej olympiáde v Dubaji vo veku 17 rokov. O pár mesiacov neskôr sa stal vo filipínskom Baguiu juniorským majstrom sveta. Začiatkom roku 1992 šokoval prvenstvom na superturnaji v talianskom Reggio Emilia. Do šachovej histórie sa zapísal indický veľmajster aj v roku 1998. V španielskom Linarese zvíťazil v najkvalitnejšie obsadenej šachovej súťaži všetkých čias.

Znalci považujú Ananda za hráča skôr kombinačného, než vyslovene pozičného štýlu. Je tiež všeobecne uznávaným špecialistom na hru s počítačmi. V roku 2007 sa Višvanathan Anand stal majstrom sveta v šachu a až do roku 2013 nepretržite sedel na tróne šachistov. Dramatický súboj o titul šachového majstra sveta vyvrcholil v novembri 2013 v indickom Chennai, kde domáci reprezentant titul stratil. Z trónu indického obhajcu zosadil nórsky veľmajster Magnus Carlsen.

MAGNUS CARLSEN (1990) - Veľmajstrom sa stal už ako 13-ročný chlapec. Od januára 2010 je nepretržitým lídrom rebríčka FIDE, jeho súčasné elo predstavuje 2877 bodov, rekordom je májových 2882 bodov. Až o 72 menej má druhý šachista v poradí Levon Aronian z Arménska, čím je jasne definovaná Carlsenova sila. V novembri 2013 získal titul majstra sveta, keď v prestížnom súboji zdolal Inda Višvanathana Ananda. "Odveta" je na programe v novembri tohto roka. "Šachový Mozart", ako znie Carlsenova prezývka, je praktický, racionálny a pozičný šachista. Hrá každú partiu, každú pozíciu až do vyčerpania všetkých možností. Neuspokojí sa s remízou v teoretickej pozícii, radšej zvolí mikroskopicky menejcenný ťah, len aby narušil rovnováhu v partii. Psychicky je neskutočne odolný, verí si pred každou partiou a vždy hrá na výhru. Carlsen bol obdarovaný nesmiernym talentom, tam, kde najsilnejší veľmajstri musia tvrdo počítať kombinácie a doslova drieť, Magnus s ľahkosťou nachádza vyhrávajúce ťahy. V jeho hre sa dajú nájsť paralely s Capablancom alebo lotyšským majstrom sveta Talom.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR