Nohavicu nemožno spacifikovať

  Slobodnejšie sa cítil na jazykovom kurze v Írsku, kde sa ocitol v pozícii „neznámeho vysokého chlapa, ktorý chodí po Dubline a lámanou angličtinou si objednáva kávu“.

Celkovo však má Jarek za sebou dobrý rok, a tento sa preň ukazuje rovnako sľubne. Začína sa ním už štvrtá dekáda Nohavicových pesničkových dialógov s publikom a vyzerá to tak, že potešenie z nich majú obe strany. V januári odohrá v Prahe jedenásť koncertov a všetky sú už dávno beznádejne vypredané. „Vo svojom novom programe sa veľkým oblúkom vraciam k tomu, čo je mi najvlastnejšie. Budem spievať pesničky o svojom živote. Budú hlúpe aj múdre, pretože práve taký som aj ja sám.“
Známa Nohavicova seba- irónia by nemala nikoho pomýliť. Obľúbený pesničkár vnímavo spracúva témy, ktoré ho tešia aj trápia. Zložil aj pieseň o policajnej brutalite na vlaňajšom  CzechTeku. „Ešte musím dopísať niekoľko slôh. Nielen o tom, že ‚už zasa bijú naše deti’, ale že sa zasa dejú mnohé veci, ktoré odmietame.“ Jarek dáva najavo, že aj naďalej ostane svoj. „Mnohí by asi chceli, aby som bol poslušný. ,Jarek je teraz bohatý, už nechodieva vlakom, máme ho spacifikovaného.’ Nie, nie, moji milí!“ odkazuje politikom.
Úvahy o veľkom koncerte v Sazka Arene napriek obrovskému záujmu pražského publika odmieta. „Nechcem sa dotknúť Sazka Areny, z ohlasov viem, že sa tam robia krásne koncerty. Ale ja si chcem vystúpenie viac užiť, pozerať sa na ľudí zblízka a podebatovať si s nimi. Na toto nie je Sazka Arena práve najlepšia.“

(int)