NOC: Veronika Rónaiová a jej sociálna sonda 2

BRATISLAVA 26. marca (WBN/PR) -


Vernisáž: 27. marca 2012 o 17.00 hod.
Trvanie výstavy: 27. marec – 22. apríl 2012
Miesto: Dom umenia, Nám. SNP 12, Bratislava
Autorka projektu: Veronika Rónaiová
Kurátor výstavy: Vladimír Beskid
Zúčastnení autori: Blažej Baláž, Mária Balážová, Cyril Blažo, Štefan Blažo, Zuzana
Branišová, Roman Gajdoš, Michal Moravčík, Veronika Rónaiová

„V rámci tvorby Veroniky Rónaiové jde o naplňování dlouhodobého uměleckého programu, který je postaven na výzkumu průniků protikladných pojmů privátního a veřejného. V jejích dílech je zřetelné, že umění je sociální skutečností a umělecké dílo samotné není možno vytrhnout ze souvislostí spjatých s jeho vznikem. Paměť je tu nevyčerpaným zdrojem, nekonečným archivem, depozitem, ve kterém jsou uchované nejen fakty a předměty, ale i jejich vzájemné souvislosti, převrstvení, kontexty…” Marika Kupková, Galerie u Dobrého pastýře, Brno.
Tematickú výstavu s názvom “Sociálna sonda 1.” realizovala autorka už v roku 2008 v Brne. Celá výstava bola koncipovaná ako jedno umelecké dielo, vytvorené inštaláciou v priestore - spôsobom viacvrstevnej mozaiky prác vybraných umelcov – ako súčasť privlastnenej sociálnej skutočnosti... Aktuálna výstava s označením Sociálna sonda 2 stavia do vzájomnej konfrontácie a komunikácie tvorbu ôsmich výtvarníkov/-čok, členov Katedry pedagogiky výtvarného umenia PdF Trnavskej univerzity v Trnave, kde autorka pedagogicky pôsobí. Projekt sociálnych sond Veroniky Rónaiovej tak odkazuje k spoločenskému postaveniu a rozličným roliam, do ktorých je postavená v umeleckom (sonda 1), v pracovnom (sonda 2), či v rodinnom prostredí ( súbežná sonda 3 – Traja muži môjho života). Autori/-rky rôznych generácií a s rôznymi pohľadmi variujú sociálny kontext na pozadí politických, sociálnych a umeleckých kódov.
Blažej Baláž (1958) zastrešuje široké pole výtvarného vyjadrovania, v ktorom nadväzuje na neokonceptuálne a postkonceptuálne tendencie. Súčasné introspektívne textové práce z cyklu „Umenie po poézii“ s ironicko-kritickými podtextami evokujú fiktívne pravdy („identikity“). Mária Balážová (1956) rozvíja svoju verziu postgeometrickej maľby približne od roku 1992, príznačné pre ňu je kríženie osobnej mytológie znaku hadej hlavy s genderovým podtextom a zložitá ikonografia s viacerým symbolickým čítaním. Pre Cyril Blaža (1970) sú charakteristické vtipné komentáre a intervencie, drobné kolážovité príbehy a „vykĺbené“ situácie, kde naoko laxným prístupom k umeleckej tvorbe a minimálnymi posunmi dosahuje maximálny účinok. Štefan Blažo (1956) sa dlhodobo venuje fotografickej tvorbe, na výstave prezentuje vlastnú foto-sondu portrétov ostatných autorov. Mladšia Zuzana Branišová (1980) prináša subtílnejšiu výtvarnú výpoveď v podobe konceptuálne ladených textilných objektov a zložitejších inštalácií.
U maliara Romana Gajdoša (1983) pri organizovaní obrazovej plochy ide zdanlivo o protikladnú polohu prezentácie synergie fotorealizmu a postgeometrickej abstrakcie.
Michal Moravčík (1974) s príznačným kritickým akcentom upozorňuje na skryté súvislosti společenského diania v historickom až „archeologickom“ odkrývaní vrstiev, skrytými za
novšími nánosmi. Jeho výskum smeruje do súkromnej pamäte, ale súčasne odkazuje aj k „veľkým” histórickým príbehom.
Samotná Veronika Rónaiová (1951), ktorá sa v 70-tych rokoch pohybovala v rámci klasického závesného obrazu, v súčasnosti uprednostňuje postkonceptuálne a mediálne postupy v súvislosti s definíciou obrazu. Používa autocitácie a privlastňovanie – zasahuje maľbou aj do cudzieho originálu až k hraniciam obrazoborectva.
Druhá výskumná sonda Rónaiovej a jej kolegov/- gyň prináša tak malú "sociálnu vzorku" výtvarných prístupov a práce Katedry pedagogiky výtvarného umenia PdF TU v Trnave pri príležitosti 20. výročia založenia Trnavskej univerzity. Výstava potrvá do 22. apríla 2012.