|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Streda 29.1.2025
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Gašpar
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
05. októbra 2010
Nobelovu cenu za fyziku získali Geim a Novoselov
Nobelovu cenu za fyziku získali tento rok pôvodom ruskí vedci, 51-ročný Andre Geim a 36-ročný Konstantin Novoselov, ktorí v súčasnosti pôsobia na britskej Manchesterskej ...
Zdieľať
Foto: SITA, AP
BRATISLAVA 5. októbra (WEBNOVINY) - Nobelovu cenu za fyziku získali tento rok pôvodom ruskí vedci, 51-ročný Andre Geim a 36-ročný Konstantin Novoselov, ktorí v súčasnosti pôsobia na britskej Manchesterskej univerzite. Kráľovská švédska akadémia vied ich ocenila za "prelomové experimenty týkajúce sa dvojdimenzionálneho materiálu grafén".
Geim a Novoselov extrahovali grafén, najtenší a zároveň najsilnejší materiál, z grafitu. Dovtedy vedci a vedkyne neverili, že tak tenký kryštalický materiál môže byť stabilný. Grafén dokáže viesť elektrinu a teplo. Tento materiál je možné využiť ako vo vede, tak aj v každodennom živote - napríklad na výrobu dotykových displejov, svetelných panelov či solárnych panelov, ale aj v počítačoch. V budúcnosti by mohol v spojení s plastami slúžiť pri výrobe satelitov, lietadiel a áut. Komisia, ktorá udelila Nobelovu cenu za fyziku, uviedla, že veľa možností praktického využitia grafénu "existuje len v našej fantázii, no mnoho sa už v súčasnosti testuje". Taktiež zdôraznila Geimov a Novoselovov zmysel pre humor. Andre Geim v roku 1997 dokázal, že žaba môže levitovať v magnetickom poli a dostal za to takzvanú Antinobelovu cenu (Ig Nobel Prize).
Informáciu zverejnila webová stránka www.nobelprize.org a agentúra AFP.
SITA
Geim a Novoselov extrahovali grafén, najtenší a zároveň najsilnejší materiál, z grafitu. Dovtedy vedci a vedkyne neverili, že tak tenký kryštalický materiál môže byť stabilný. Grafén dokáže viesť elektrinu a teplo. Tento materiál je možné využiť ako vo vede, tak aj v každodennom živote - napríklad na výrobu dotykových displejov, svetelných panelov či solárnych panelov, ale aj v počítačoch. V budúcnosti by mohol v spojení s plastami slúžiť pri výrobe satelitov, lietadiel a áut. Komisia, ktorá udelila Nobelovu cenu za fyziku, uviedla, že veľa možností praktického využitia grafénu "existuje len v našej fantázii, no mnoho sa už v súčasnosti testuje". Taktiež zdôraznila Geimov a Novoselovov zmysel pre humor. Andre Geim v roku 1997 dokázal, že žaba môže levitovať v magnetickom poli a dostal za to takzvanú Antinobelovu cenu (Ig Nobel Prize).
Informáciu zverejnila webová stránka www.nobelprize.org a agentúra AFP.
SITA
Súvisiace články:
Nobelovu cenu za medicínu získal Robert G. Edwards (4. 10. 2010)
Nobelova komisia sa kvôli Obamovi pohádala (15. 10. 2009)
Nobelov výbor obhajuje ocenenie Obamu (13. 10. 2009)
Nobelovu cenu za ekonómiu udelili americkým vedcom (12. 10. 2009)
Prvé reakcie na udelenie Nobelovej ceny za mier Obamovi (9. 10. 2009)
Mýty a fakty o Nobelovej cene (9. 10. 2009)
Nobelovu cenu za mier získal Obama (9. 10. 2009)
Nobelovu cenu za literatúru získala Nemka Herta Müllerová (8. 10. 2009)
Nobelovu cenu za chémiu dostali traja vedci za výskum DNA (7. 10. 2009)
Nobelová cena za fyziku už má svojích držiteľov (6. 10. 2009)