Nobelove ceny sa udeľujú od piateho výročia úmrtia ich zakladateľa

Štokholm/Oslo/Bratislava 1. októbra (TASR) - Na základe poslednej vôle a z finančných prostriedkov významného švédskeho priemyselníka a vynálezcu dynamitu Alfreda Nobela (1833-1896) je od roku 1901 každoročne udeľovaná prestížna Nobelova cena za významný objav, čin alebo dielo. Táto pocta umelcom vedcom, ekonómom a mierotvorcom je všeobecne považovaná za najhodnotnejšie ocenenie na svete.


Alfred Nobel prežil plodný život popredného vedca, vynálezcu a podnikateľa. Dosiahol nevídané zisky a zaradil sa medzi najúspešnejších a najbohatších ľudí planéty. Keď si vo svojom omylom uverejnenom nekrológu prečítal, že ho považujú za obchodníka so smrťou, začal sa zaoberať tým, ako využiť nadobudnutý majetok pre blaho ľudstva.

K myšlienke podporiť cenou významné počiny osobností ho zrejme priviedla Bertha von Suttnerová, jeho krátkodobá sekretárka a neskoršia priekopníčka mierového hnutia, ku ktorej prechovával neopätovanú náklonnosť.

Finančný fond, z ktorého sa dodnes vyplácajú odmeny laureátom Nobelovej ceny, ustanovil podpisom svojho testamentu v roku 1895. V testamente poveril švédsku Akadémiu vied rozdeľovaním cien a daroval jej 32 miliónov švédskych korún. Založil tak v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblasti fyziky, chémie, literatúry, medicíny alebo fyziológie a mieru.

Prvé ceny udelili v deň piateho výročia Nobelovho úmrtia 10. decembra 1901. Nobelove ceny sa udeľujú vo švédskom hlavnom meste Štokholm. Nobelova cena za mier je jedinou, ktorá sa udeľuje v nórskej metropole Oslo. V období svetových vojnových konfliktov sa ceny neudeľovali.

Laureáti Nobelovej ceny si prevezmú medailu a diplom a každá cena je finančne dotovaná sumou desať miliónov švédskych korún (takmer 970.000 eur). Ocenenie sa udeľuje za prínos vo fyzike, chémii, medicíne a literatúre a za prínos pre mier, pričom Nobelova cena za mier je považovaná za najdôležitejšie politické vyznamenanie. V roku 1969 pribudla kategória ekonómia.

Prestížne ocenenie neudelili 19-krát, naposledy sa tak stalo v roku 1972. V prípade neudelenia bola väčšinou finančná časť ceny vložená do osobitného fondu Nobelovej ceny za mier alebo čiastočne aj do spoločného fondu Nobelových cien.

Medzi nominovaných na Nobelovu cenu patrili aj Josif Vissarionovič Stalin a Adolf Hitler, nikdy ju však nezískali. Za najväčšiu škodu v niekoľkoročných dejinách udeľovania ceny označujú historici fakt, že Nobelovu cenu nikdy nezískal nominovaný indický politik Mahátma Gándhí.

Nobelovu cenu nie je možné udeliť in memoriam. Ak držiteľ zomrie v čase medzi zverejnením nominácie a slávnostným odovzdávaním ceny, možno cenu udeliť - toto pravidlo sa uplatňuje od roku 1974.


Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR