Nízke úroky ECB nútia banky spoplatňovať čoraz viac služieb

Frankfurt nad Mohanom 29. marca (TASR) - Úroky v Európe sú prakticky zrušené. Európska centrálna banka (ECB) na svojom marcovom zasadnutí znížila hlavné úrokové sadzby na nulu a komerčným bankám zvýšila sankčné úroky za ukladanie peňazí. Sporenie sa už prakticky neopláca. Musia sa teraz súkromní aj firemní klienti bánk a sporiteľní obávať vyšších poplatkov za služby? Na túto otázku sa pokúša nájsť odpoveď agentúra DPA vo svojej analýze.


Vzhľadom na zníženie úrokov ECB na nulu síce komerčné banky nemusia platiť za nové peniaze, no zároveň sú nútené podporiť ekonomiku vo forme lacných úverov. Ak totiž inštitúcia zaparkuje prebytočnú hotovosť v centrálnej banke, musí za jedinú noc zaplatiť sankčný úrok 0,4 %.

Mnohé banky dlho lepšie zarábali na tom, že na úrokoch za úvery inkasovali vyššie sumy, než klientom platili za sporenie. V dôsledku súčasnej politiky ECB sa rozdiely medzi úrokmi za úvery a sporenie zmenšili. Inštitúcie majú obavy aj z toho, že čoraz viac klientov ukladá peniaze len krátkodobo, avšak berú dlhodobejšie úvery.

Inštitúcie preto začali zvyšovať poplatky za svoje služby. "Časy bezplatného vedenia účtu sa podľa mňa skončili," povedal prezident Nemeckého združenia sporiteľní a žirobánk (DSGV) Georg Fahrenschon. O spoplatnení služieb, napríklad, bankových prevodov či kariet k bežnému účtu, hovoria aj ďalšie bankové siete a združenia.

Ako príklad toho, čo to v praxi môže znamenať pre klientov, uvádza agentúra DPA nemeckú Postbank. Tá už zhruba rok inkasuje od 14,3 milióna klientov 99 centov za prevody, ktoré sa nevykonávajú online, napríklad, formou šekov. Postbank len nedávno ohlásila ďalší odklon od bezplatnej mentality. Predseda predstavenstva Frank Strauss síce sľúbil, že zachovajú bezplatný bežný účet, no služby pri okienku zdražejú. Niektoré nemecké sporiteľne zas účtujú nemalé poplatky za príjem mincí.

Nemecká finančná branža zatiaľ nemieni účtovať klientom sankčné úroky za uložené peniaze. Fahrenschon toto slovo odmieta vypustiť z úst. A rovnako aj Volksbank či Raiffeisen zaujali nekompromisný postoj k možnosti prenosu záporných úrokov na svojich klientov. Naproti tomu stredne veľká sporiteľňa Sparkasse Oberhausen nevylúčila sankčné úroky pre bohatých súkromných klientov, ktorí by chceli uložiť sedemciferné sumy. Deutsche Skatbank sa zas postarala o rozruch, keď vyhlásila, že v budúcnosti bude sankčné úroky ECB prenášať na klientov, ktorých vklady prekročia tri milióny eur.

Firemní klienti a profesionálni investori, ako poisťovne či dôchodkové fondy, politiku ECB pociťujú. Banky im totiž už nejaký čas účtujú sankčné úroky. "Banka nie je schopná, ani to nie jej úlohou, aby svojich klientov dlhodobo chránila pred touto politikou centrálnej banky," zdôraznil Herbert Hans Grüntker, nový šéf Landesbank Hessen-Thüringen (Helaba). Namiesto toho sa vždy snažia nájsť individuálne riešenia.

Podobne postupuje aj Commerzbank. "Nulový úrok na denne prístupnom konte predstavuje dotovaný úrok," vysvetlil vo februári šéf koncernu Martin Blessing. Otázka znie, ako dlho dokáže banka túto dotáciu zachovať. Pokiaľ nízke úroky pretrvajú, "časti tejto dotácie zrušíme a záporný úrok posunieme ďalej", dodal Blessing. Na druhej strane Commerzbank nemieni siahnuť na bezplatný bežný účet, vďaka ktorému do konca roka 2012 získala zhruba 820.000 nových klientov. Niektoré služby však chce spoplatniť, i keď zatiaľ žiadne konkrétne rozhodnutie nepadlo.

Aké výhody má vlastne politika nulových úrokov? V každom prípade sú to lacné úvery, či už na stavbu domu, renováciu alebo spotrebné úvery. No aj v tejto oblasti hrozia zmeny. Šéf Deutsche Bank John Cryan už pred marcovým zasadnutím ECB varoval, že ešte nižšie úroky môžu banky prinútiť k zvýšeniu úrokov za úvery. Vo Švajčiarsku už k tomu prišlo.

Jedinou ochranou pred svojvoľným zvyšovaním poplatkov či úrokov je mimoriadne tvrdý konkurenčný boj na nemeckom bankovom trhu, ktorý zintenzívňujú aj nováčikovia zo sveta internetu. Ak niektorá banka príliš vybočí z radu, riskuje masový útek klientov. Ďalším problémom sú bilancie bánk, na ktoré s čoraz väčšími obavami hľadia úrady pre finančný dozor. Ich prvoradým cieľom sú stabilné banky a podľa ich názoru je na trhu priveľa inštitúcií. Už dlhé roky si želajú viac fúzií a možno práve nízke úrokové sadzby takúto vlnu vyvolajú.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR