Niektorí reštituovaní nájomníci robí problém deravý zákon

BRATISLAVA 2. októbra (WEBNOVINY) - Nájomníci bytov, ktorí bývajú v domoch reštituentov a tí im dali z bytov výpovede, mali do začiatku októbra zákonné právo požiadať o náhradné bývanie. Niektorí z nájomníkov však až po podaní takejto žiadosti zistili, že sa na nich nevzťahuje zákon z roku 2011, ktorý má celý problém vyriešiť.


Taký je napríklad prípad manželov Krascsenitsovcov, ktorí bývajú v byte na Ulici 29. augusta v Bratislave. "Cítime to ako krivdu a diskrimináciu," hovorí Valéria Krascsenitsová, ktorá až po chodení po úradoch zistila, že ich situácia je momentálne neriešiteľná.

Na usporiadaní niektorých nájomných vzťahov k bytom presne vymedzuje, na ktoré byty sa zákon vzťahuje. Jednou zo základných podmienok je, že musí ísť o taký byt, v ktorom nájom vznikol podľa jedného starého ustanovenia občianskeho zákonníka (hovorilo o zmene práv osobného užívania na nájom) a k účinnosti aktuálneho zákona z roku 2011 trvá. V praxi to znamená, že ak nájomníci dostali nájomnú zmluvu do 31. decembra 1991, spĺňajú podmienku aktuálnej legislatívy na pridelenie náhradného bytu.


Nájomníci neskončia na ulici

Krascsenitsovci tento termín "prešvihli" o 41 dní, ale nie vlastnou vinou. Byt im pridelili po ôsmich rokoch čakania v poradovníku v januári 1992 napriek tomu, že mal byť pridelený najneskôr v druhom polroku 1991 a nájomná zmluva bola uzavretá až 10. februára 1992. "Čo nás vylúčilo z tohto zákona," dodáva Krascsenitsová.

O týchto prípadoch už vie aj rezort dopravy a výstavby. Pre nájomníkov, ktorých problém aktuálne predstavuje dieru v zákone, majú aspoň jednu dobrú správu. "Keďže na nájomné vzťahy uzatvorené po tomto termíne sa zákon 260/2011 nevzťahuje, nemôžu vlastníci týchto bytov dať svojím nájomníkom podľa tohto zákona výpoveď. Ak takáto výpoveď nájomníkom prišla, je z hľadiska slovenského práva neplatná," uviedol hovorca ministerstva Martin Kóňa.

Dodal, že vlastníci takýchto bytov môžu vzťah s nájomníkmi nechať v súčasnej podobe, po vzájomnej dohode im upraviť výšku nájomného alebo im dať výpoveď podľa Občianskeho zákonníka. To by však znamenalo, že sa im musia postarať o náhradné bývanie. "V žiadnom prípade však takíto nájomníci nemôžu po 30. septembri skončiť na ulici," dodal Kóňa.


Magistrát radí, aby sa vybrali súdnou cestou

Bratislavský magistrát týmto nájomníkom radí, že by sa v prípade výpovede od vlastníka mali brániť súdnou cestou. "Ich nájomný vzťah k bytu tak zostane za doterajších podmienok zachovaný," uviedol hovorca primátora Bratislavy Ľubomír Andrassy.

Podľa jeho slov dokonca neprichádza do úvahy ani zvyšovanie nájmu podľa zákona 260/2011, ktorý umožňuje zvyšovať nájomné len v bytoch, v ktorých sa nájom skončí podľa tohto zákona. "Ako sa to však bude aplikovať v praxi a aký stav nastane po liberalizácii nájomného, nevieme prejudikovať".

Magistrát teraz nemôže takýmto ľuďom prideľovať byty, lebo sa budú prideľovať na základe právoplatného rozhodnutia, vydaného v správnom konaní. Mesto musí vychádzať z dikcie zákona, priznaním nároku na náhradné bývanie by bratislavský magistrát porušil zákon. "Riešenie tejto citlivej otázky je teda v rukách zákonodarného zboru, pretože mesto, verejná inštitúcia môže konať len v medziach zákona. Na túto nepríjemnú skutočnosť sme upozornili tvorcu zákona," dodal Andrassy.