Niektorí poslanci zmenu času nevnímajú, iní s tým majú veľké problémy

  Politici však musia prekonávať pri plnení svojich služobných povinností niekedy aj tri alebo štyri časové pásma a rovnako im to spôsobuje nemalé ťažkosti. Ako sa niektorí priznali, hlavne keď sa vracajú späť zo západnej pologule.

      Bývalý dlhoročný šéf diplomacie Eduard Kukan (SDKÚ-DS) sa vyjadril, že vôbec nemá problémy s presunmi v časových pásmach a rovnako ani so zmenou času. Vždy keď cestuje, musí si rýchlo zvyknúť na zmeny časových pásiem. "Už som si svoj organizmus asi tak vypracoval, že keď letím napríklad do New Yorku a vraciam sa späť nemám vôbec problémy. No a zmena času, ktorá dnes nastane, je príjemnejšia. Aspoň si o hodinu dlhšie pospať," povedal pre TASR Kukan. Na veľkú zmenu času, keď niekto cestuje za "veľkú mláku" má aj osvedčený recept. "Zásada je, že keď prídete do New Yorku, Toronta alebo Ottawy nemôžete ísť hneď spať, aj keď ste unavený. Nemusíte flámovať, ale treba vydržať čo najdlhšie hore, ísť na prechádzku a ísť spať neskôr. A pri návrate sú aj psychologické pomôcky, napríklad na hodinkách si nastaviť čas na Slovensku," dodal Kukan.
      Jediná ministerka zahraničných vecí v histórii samostatnej SR Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS) priznáva, že máva problémy so zmenou času, resp. časovými pásmami. "Zmenu času vnímam zle. Ťažko sa prispôsobujem a zle sa mi vstáva, keď je tma. No a nemám veľmi rada, keď je deň krátky, ale nakoniec si na to zvyknem. Bola by som rada, keby sa to nemenilo. A išli by sme iba podľa Slnka," poznamenáva Kramplová. Rovnako aj presuny v časových pásmach znáša zle. "Keď som išla na americký kontinent, nevedela som spať a mala som s tým problémy. Som dosť senzibilná," dodáva.
      Najdlhšie slúžiaci zákonodarca František Mikloško (KDH) tvrdí, že na v jeho veku na neho vplýva už každá časová zmena. "Čas hrá už proti mne. A najhoršie vplýva zmena nočného času na denný, pretože musím vstávať," hovorí s úsmevom kresťanský demokrat. "Pri zmene časového pásma najviac trpím, keď sa vraciam z Ameriky. A vtedy sa tri dni spamätávam. Liečim to spánkom a dobrým pivečkom," prezradil recept Mikloško. No a pokiaľ ide o zmenu času v Európe, osobne by nič nemenil. "Som konzervatívny človek. Žili sme normálne niekedy a nevedeli sme, či sa čas mení alebo nie. Chodili sme spávať so sliepkami a myslím si, že všetko sa to vráti do prapôvodných koľají," dodáva služobne najstarší poslanec slovenského parlamentu.
      Rovnako problém so zmenou času má Edita Angyalová (Smer-SD). "Nerada vstávam skoro ráno a skoro celý život je to tak. Čakám kedy to už nebudem musieť robiť, pretože spať je úžasné. Je to najlepšie, čo poznám. Ale po dvoch týždňoch mi to už prestane prekážať," hovorí Angyalová. A ako aj jej niektorí kolegovia tiež priznáva, že najväčší problém mala počas pobytu v USA. "Precestovali sme od západného k východnému pobrežiu hodne a z tých časových zmien som sa zbierala dosť dlho. No a problém som tiež mala na Taiwane. Hneď ako som prišla, mala byť noc a celý deň bol predo mnou. A na jednom predstavení som zaspala," dodáva Angalová.
      Myšlienka zmeny času, respektíve času, ktorý by šetril denné svetlo (doslova daylight-saving time), sa prvýkrát objavila v roku 1784 v článku amerického spisovateľa, štátnika, osvietenského mysliteľa, vynálezcu a fyzika Benjamina Franklina (1706-1790).
     Rozhodujúcim argumentom na striedanie času v súčasnosti je ekonomický aspekt. Oponenti letného času poukazujú na to, že striedanie časov narúša biorytmus jedinca, čo sa prejavuje poruchami spánku, únavou a rôznymi telesnými i psychickými problémami.
     Letný a takzvaný zimný čas sa zaviedol v druhej svetovej vojne. Počas leta je čas od Greenwich Mean Time (GMT) odklonený v stredoeurópskom priestore o dve hodiny. Na území dnešnej Slovenskej republiky sa letný a tzv. zimný čas zaviedli prvýkrát v priebehu prvej svetovej vojny v rokoch 1915 a 1916, potom v rokoch 1940 až 1949. Od roku 1979 sa SELČ uplatňoval každý rok. Až do roku 1995 SELČ trval šesť mesiacov.
     Od roku 1996, keď sa dĺžka SELČ na Slovensku zosúladila so smernicami Európskeho parlamentu a Rady Európskej únie, trvá SELČ sedem mesiacov. Zmenu času využíva väčšina členských štátov EÚ i niektoré štáty USA. So zmenou času už majú skúsenosti napríklad aj obyvatelia Ruskej federácie, Izraela i ďalších krajín sveta.

(TASR)