Niektoré projekty investičnej banky narúšajú klimatické ciele EÚ

Paríž 15. júna (TASR) - Projekty novej infraštruktúry pre zemný plyn, ktoré financuje Európska investičná banka (EIB), môžu podkopať snahu Európskej únie (EÚ) dodržať parížske klimatické ciele. Ukázala to najnovšia analýza spoločnosti Oil Change International.


EIB, ktorá je najväčším multilaterálnym veriteľom na svete, poskytla v roku 2018 na projekty v oblasti fosílnych palív 2,5 miliardy eur, väčšinou na plynovody. A hoci vedci varovali, že je potrebné znížiť závislosť od fosílnych palív, aby sa zredukovali emisie skleníkových plynov, EIB vynaložila v rokoch 2013 až 2018 na plynárenské projekty až 14,23 miliardy eur. Na porovnanie, v rovnakom období dosiahli financie do ropných projektov 310 miliónov eur, podľa Oil Change International.

Zdroj z EIB pre agentúru AFP povedal, že banka v súčasnosti prehodnocuje svoju politiku poskytovania úverov na energie. "Musí zohľadniť názory a potreby zainteresovaných strán v oblasti energetiky v celom spektre - od štátnych inštitúcií po akademickú obec, občiansku spoločnosť a priemysel," uviedol zdroj.

Aj keď je zemný plyn menej znečisťujúci ako uhlie, pri spaľovaní stále produkuje oxid uhličitý (CO2), ktorý otepľuje planétu. A pri procese jeho extrakcie uniká metán, plyn, ktorý je v krátkodobom horizonte oveľa horší ako CO2. Priemysel vníma plyn ako prechodné palivo, ktoré môže uspokojiť rastúci dopyt po energii v čase, keď ešte nie je možné pokryť spotrebu z obnoviteľných zdrojov.

Experti analyzovali výdavky EIB na projekty v oblasti zemného plynu a dospeli k záveru, že banka potrebuje urýchlene odkloniť financovanie z fosílnych palív na obnoviteľné zdroje. Inak riskuje, že podkope dodržanie klimatických záväzkov EÚ. „EIB a jej akcionári z členských štátov prichádzajú s kreatívnymi výhovorkami, aby si mohli zvoliť plyn ako preklenovacie palivo,“ povedal Bronwen Tucker, analytik, ktorý sa podieľal na správe. Veda však podľa neho "krištáľovo jasne" ukazuje, že je potrebné nechať všetky fosílne palivá v zemi a pokračovať v prechode na 100 % obnoviteľnú energiu.

V Parížskej dohode z roku 2015 sa krajiny zaviazali obmedziť rast globálnej teploty „hlboko pod 2 stupňami Celzia, a ak by to bolo možné aj pod hranicou 1,5 stupňa C. Medzivládny panel OSN pre klimatické zmeny (IPCC) tvrdí, že najbezpečnejší spôsob, ako dosiahnuť cieľ 1,5 stupňa C, by bol rýchly a hlboký pokles emisií fosílnych palív.

Posledné hodnotenie IPCC ukázalo, že využívanie zemného plynu pri výrobe energie musí do roku 2030 klesnúť o štvrtinu (25 %) a do roku 2050 a takmer o tri štvrtiny (75 %), aby sa otepľovanie bezpečne udržiavalo pod hranicou 1,5 stupňa C. Ale podľa Medzinárodnej asociácie pre energetiku (IEA) len v roku 2018 vzrástla spotreba plynu o 4,6 %, čo predstavuje takmer polovicu celosvetového nárastu dopytu po energii.

Politika EIB v oblasti poskytovania pôžičiek na energetiku, ktorá bola naposledy predefinovaná v roku 2013, stanovuje, že má naďalej dôležitú úlohu pri investovaní do „plynárenských sietí a domácej produkcie uhľovodíkov a rafinácie“.

V správe uverejnenej tento týždeň sa uvádza, že na splnenie Parížskych cieľov je veriteľ povinný zabezpečiť, aby investície „neprispievali k ďalšej produkcii emisií CO2“.

Veľké plynárenské spoločnosti argumentujú, že existujúce alebo pripravované plynovody by sa v určitom momente v budúcnosti mohli zmeniť a transportovať palivá s nižším alebo nulovým obsahom uhlíka, ako je plynný vodík. Kritici projektov v oblasti plynu ale tvrdia, že infraštruktúra, ako sú plynovody, terminály a skladovacie zariadenia, v podstate zaväzujú krajiny, aby aj naďalej používali toto palivo po celé desaťročia, čo je v rozpore s klimatickým výhľadom IPCC.

Oil Change International analyzovala prioritné projekty EÚ v oblasti zemného plynu, ktoré sú obsiahnuté v zozname projektov spoločného záujmu, zistila, že 72 % z nich bolo „neoddeliteľne“ spojených s fosílnym plynom.

"Je to taká rozprávka, ktorú rozširuje plynárenský priemysel, že bude jednoduché zmeniť existujúcu infraštruktúru na nové formy energie," dodal Alex Doukas.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR