Niekdajšiu pýchu Banskej Štiavnice približujú v podkroví Starého zámku

Banská Štiavnica 12. augusta (TASR) - Históriu textilného priemyslu v Banskej Štiavnici, niekdajšiu pýchu, podnik a módnu značku Pleta, približuje najnovšia výstava v banskoštiavnickom Starom zámku. Výstava, ktorá je súčasťou projektu Banská Štiavnica - Mesto kultúry 2019, zavedie návštevníkov do doteraz nevyužívaných podkrovných priestorov tejto historickej pamiatky.


"Výstava sa venuje bohatým dejinám textilného priemyslu v Banskej Štiavnici, pričom akcent kladie najmä na podnik Pleta, ktorý vznikol v roku 1949," priblížil kurátor výstavy Daniel Harvan s tým, že tento rok si tak pripomíname 70. výročie jeho vzniku. Výstava je podľa jeho slov aj pripomienkou ďalšieho výročia, a to návratu témy textilného priemyslu na Starý zámok. V roku 1959 sa tu totiž konali oslavy 200. výročia textilného priemyslu v Banskej Štiavnici.

Pleta už v súčasnosti neexistuje a z textilného priemyslu už zostalo v meste len torzo. "Tento dôvod, ale aj silný záujem bývalých zamestnancov hlavne podniku Pleta a zamestnancov iných textilných podnikov, ktorí sa pravidelne stretávajú na tzv. Stretnutiach pletiarov, smeroval k tomu, vytvoriť nejakú expozíciu," uviedol Harvan.

Príprava výstavy bola podľa jeho slov netradičná, v depozitoch múzea sa totiž k téme textilu nenachádzali žiadne exponáty. Tie hľadali jej autori medzi obyvateľmi mesta, bývalými zamestnancami. "Pri príprave výstavy sa nám podarilo získať veľké množstvo doposiaľ nepublikovaných negatívov, fotografií. Robili sme samostatný zber odevov, výrobkov Pleta. Taktiež sa nám podarilo zachrániť množstvo predmetov z bývalých prevádzkových a výrobných objektov podniku," skonštatoval Harvan.

Na výstave tak môžu návštevníci vidieť napríklad základný kameň, ktorý poklepali pri začiatku výstavby bývalej Plety. Ide o skelet budovy, ktorý nebol nikdy dokončený a dodnes stojí v Banskej Štiavnici opustený. Expozíciu tvoria priemyselné stroje používané pri výrobe či samotné výrobky Plety. Zaujímavosťou je aj stena s fotografiami bývalých zamestnancov. "Našou snahou bolo, aby sa na nej po zhliadnutí pamätníci podniku hľadali," poznamenal Harvan.

Súčasťou projektu sa podľa neho stala aj akási informačná databáza, ktorá pozostáva z rozhovorov s bývalými zamestnancami podniku a krátky dokumentárny film s názvom Ľudia Plety. Film vznikol v kooperácii Slovenského banského múzea s Filmovým ateliérom. Jeho súčasťou je sprievodné slovo bývalých zamestnancov Plety a historický obrazový a filmový materiál. Podľa Harvana je príkladom úspešného zapojenia miestnych obyvateľov a zároveň pamätníkov do projektu dokumentácie dejín textilnej výroby v Banskej Štiavnici. Návštevníci si ho môžu prezrieť v závere prehliadky.

Výstavu lektorujú bývalí zamestnanci podniku. Jednou z nich je aj Jozefína Šlúchová, ktorá v Plete pracovala viac ako 30 rokov. "V tej dobe bola pre nás Pleta istota. Človek si myslel, že ako to je dobre, keď máme robotu. My sme mali ešte tú výsadu, že sme dostávali časopisy zo zahraničia. Niekedy sa niekomu aj podarilo dostať do zahraničia, vycestovať do západnej Európy," spomína bývalá módna návrhárka tohto podniku.

Ako uviedla, pri tvorbe kolekcií sa v podniku snažili vždy prispôsobiť dobe. Spolupracovali aj so zahraničnými firmami prostredníctvom Centrotexu, ktorý sprostredkovával podniku zákazníkov. "V tom čase boli naše výrobky pre západnú Európu veľmi lacné a mali o ne záujem. Sami nás povzbudzovali a vraveli, ako by si ich asi predstavovali," spomína s tým, že spokojnosť cítili najmä vtedy, ak sa ich výrobky ukázali v rôznych katalógoch.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR