Nie všetci veľvyslanci spĺňajú predpoklady na funkciu

BRATISLAVA 29. júna (WEBNOVINY) - Pri schvaľovaní týchto materiálov vo výbore si pripadám ako taký tajtrlík, uviedla pre agentúru SITA podpredsedníčka Zahraničného výboru Národnej rady (NR) SR Zdenka Kramplová (ĽS-HZDS) po dnešnom zasadnutí výboru, na ktorom sa počúvali a schvaľovali prezentácie siedmich schválených veľvyslancov o tom, ako chcú zamerať činnosť veľvyslanectiev vo svojich cieľových krajinách. "Nie som s prezentáciami stotožnená a samozrejme nie všetci, ktorí tu prezentovali svoje zameranie, ani obsahom a zrejme ani osobnosťou podľa mňa nespĺňajú predpoklady na túto funkciu," dodala Kramplová pre agentúru SITA. Kto nesplnil jej predstavy však nešpecifikovala, keďže počas zasadnutia výboru nič nepovedala, čo podľa jej slov urobila zámerne na znak nesúhlasu s tým, ako boli prezentácie veľvyslancov vypracované i s tým, že výbor nemá žiadne právomoci na schválených nomináciách niečo zmeniť. Pred zahraničný výbor postupne predstúpili dezignovaní veľvyslanci: Anna Tureničová v Cyperskej republike, Peter Kmec vo Švédsku, Ján Voderadský v Grécku, Jozef Dravecký pri Svätej Stolici, Vladimír Jakabčin v Turecku, Ján Kuderjavý vo Francúzsku a Peter Zsoldos v Egypte.

Bola by som veľmi rada, keby veľvyslanci chodili na výbor skôr, ako ich schváli vláda, prezident a skôr, ako dostanú agrement, uviedla Kramplová a pripomenula, že výbor môže v budúcnosti ovplyvniť iba to, že na takéto príležitosti budú predkladané materiály vychádzajúce z úspechu alebo neúspechu slovenskej diplomacie v danom teritóriu. Na základe toho by sa potom pre konkrétnych veľvyslancov pripravili koncepčné materiály. Poslanec Eduard Kukan (SDKÚ-DS), ktorý nemal voči prezentáciám žiadne vážne námietky, súhlasil s návrhom, aby sa na septembrovej schôdzi výboru prerokovalo, ako majú veľvyslanecké koncepcie v budúcnosti vyzerať. Tie dnes prezentované označila Kramplová za zle pripravené a v podstate bezvýznamné. Kukan dodal, že sa tu dosiahol určitý pokrok, keďže v minulosti sa od veľvyslancov na zahraničnom výbore žiadne prezentácie o zámeroch ich činnosti na postoch nevyžadovali.

Diskusia sa rozprúdila najmä počas vystúpení J. Draveckého a P. Zsoldosa. Podpredseda výboru Jozef Rydlo (SNS) po Draveckého vystúpení povedal, že Slovenská republika nemala dosiaľ šťastnú ruku pri voľbe veľvyslanca pre Vatikán. Vyvolal tým reakciu u poslanca Pavla Hrušovského (KDH), ktorý povedal, že to nie je pravda, veľvyslanci pre Svätú Stolicu boli podľa jeho slov vyberaní správne a boli rešpektovaní. Rydlo ocenil, že Dravecký je prvým kariérnym diplomatom, ktorého do Vatikánu posielame. Dravecký sa vo svojich prioritách pôsobenia vo Vatikáne zameral na plnenie Základnej zmluvy SR so Svätou stolicou, ktorá okrem iného predpokladá aj prijatie zmluvy o výhradách vo svedomí. Členovia výboru ho upozornili, že na budúcnosť tejto zmluvy nebude mať ako veľvyslanec veľký vplyv a podstatné bude, aby zmluva nepolarizovala slovenskú spoločnosť. Predseda výboru Boris Zala vyjadril presvedčenie, že Dravecký bude na poste dodržiavať Programové vyhlásenie vlády SR.

Petrovi Zsoldosovi Rydlo vytkol, že jeho prezentácii chýba kultúrny rozmer a špeciálne sa zaujímal o jeho minulosť v komunistickej tajnej službe, o ktorej sa zmienila tlač. Zsoldos nespochybnil, že jeho meno sa do zväzkov ŠtB dostalo, spoluprácu s ňou však nepriznal. V krátkom výňatku zo svojho životopisu uviedol, že jeho brat emigroval do zahraničia, následkom čoho Zsoldos stratil zamestnanie na vtedajšom ministerstve zdravotníctva a po čase sa zameral na jazyky. Potom, ako si na veľvyslanectvá USA a Británie v Prahe chodil pre inštruktážne jazykové videá, si ho niekoľkokrát zavolala bezpečnosť na pohovor, uviedol Zsoldos. " V zápise som bol potom vedený ako kandidát tajnej spolupráce, tri týždne pred revolúciou ma povýšili na úlohu agenta. Neviem, ako sa to stalo. Nedal som im žiadny účet, nič som nepodpísal, nepodal som žiadnu správu. Na zoznam som sa dostal neoprávnene, podal som žalobu na Ústav pamäti národa," uviedol Zsoldos pred členmi výboru.

Ministerstvo zahraničných vecí pri veľvyslaneckých nomináciách neskúma, či bol kandidát spolupracovníkom ŠtB. Podstatná je preň previerka Národného bezpečnostného úradu a tú Zsoldos dostal.