Nie pacient si vyberá lekára, ale lekár pacientov, upozorňujú odborníci

Najväčším problémom je ambulantná sféra. Keďže máme slobodu výberu lekára, všeobecní lekári neposielajú pacientov na ďalšie vyšetrenia ku konkrétnemu poskytovateľovi, ale nechávajú to na pacientoch.

A tu nastane problém, hovorí prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová. „Pacienti sa obracajú na svojich známych a hľadajú si cestičky, ako sa dostať k nejakému lekárovi,“ konštatuje.

Pacient hodený do vody

Problém je to najmä pre starších ľudí, ktorí nie sú skúsení v používaní technológií, upozorňuje prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko. Snažia sa k lekárovi či na zákrok do nemocnice dostať „po známosti“.

„Keď sa aj dostanú k telefónnym číslam, buď sa nedovolajú, alebo sa stretnú s odmietnutím,“ pridáva Lévyová. Petko súhlasí: „Nie pacient si vyberá lekára, ale lekár pacientov.“

Slobodu výberu lekára ľudia síce vítajú, ale privítali by aj nejaké nasmerovanie. „Teraz je pacient hodený do vody a je v systéme stratený,“ zdôrazňuje Lévyová.

Pomôže eZdravie?

Prezident Asociácie záchrannej zdravotnej služby Matej Polák konštatuje, že pacient si má vybrať, ale nemá prístup k informácii, na základe čoho si vybrať. Nepozná kvalitu poskytovateľov a nevie ani, ako dlho sa kde čaká. Problém by podľa neho vyriešil národný objednávkový systém, ktorý by mohol byť súčasťou elektronického zdravotníctva.

Riaditeľ Národného centra zdravotníckych informácií Peter Blaškovitš neprotestuje. „Dĺžka čakania sa pri jednotlivých poskytovateľoch drasticky líši. A my nemáme informácie, prečo sa vlastne čaká,“ upozorňuje Blaškovitš.

Pri papierovom výmennom lístku je problém, že o ňom v eZdraví neexistuje záznam. Pri elektronickom zase neexistuje záznam, kedy sa uplatnil. Bolo by treba zaviesť systém, kedy by sa pri jednej „epizóde“, teda jednom ochorení či úraze, vytvorilo identifikačné číslo, cez ktoré by sa dala vysledovať cesta pacienta od začiatku do konca.

Ani pacienti nie sú bez viny

Niekedy však problémy spôsobujú priamo pacienti, upozorňuje prezident Asociácie súkromných lekárov Marián Šoth. Vybavovaním si vyšetrení a zákrokov po známosti totiž obchádzajú svojich všeobecných lekárov. Tí potom sotva môžu pacientov manažovať.

Potvrdzuje to aj šéf NCZI. „Pacienti si často sami robia lekára, dožadujú sa vyšetrení u špecialistu, ktorého odbornosť sa sami vyberú,“ podotkol Blaškovitš.

Problémom je aj to, že pacienti jednoducho nechcú čakať. Niekedy však jednoducho musia.

Nereálne očakávania

Pacienti majú často nereálne očakávania, zhodli sa odborníci. Zreálniť sa ich snaží napríklad zdravotná poisťovňa Dôvera. Riaditeľ jej úseku vzťahov s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti Marian Faktor hovorí, že na čakacie lehoty majú systém a poistencov vzdelávajú. Pacienti tak vedia presne, kde sa koľko čaká.

No to si vyžaduje, aby sa začiatok tejto cesty zaviedol do dokumentácie, nie len odhadom povedať pacientovi, koľko asi bude čakať.

„Ťažko však vychovávať pacientov, keď politici vo svojich predvolebných sľuboch dávajú ľuďom nereálne očakávania,“ pripomína šéf ANS Marián Petko.

Obzvlášť v predvolebnom období sa kandidáti predháňajú v sľuboch, čo všetko bude zadarmo, koľko nemocníc sa postaví a ako sa zlepší dostupnosť a kvalita zdravotnej starostlivosti. Účastníci systému zdravotníctva vidia, že sú to úplne nereálne a nesplniteľné sľuby. Voliči im však môžu uveriť.