Nič tak nezvyšuje autoritu ako mlčanie,hovoril Charles de Gaulle

Colombey-les-deux-Églises/Bratislava 8. novembra (TASR) - Francúzsky generál, politik a štátnik Charles de Gaulle, francúzsky prezident v rokoch 1958-1969, zomrel pred 45 rokmi 9. novembra 1970 vo svojom sídle v Colombey-les-deux-Églises vo Francúzsku.


Keď Francúzi v roku 2005 volili v programe na televíznom kanáli najväčšieho Francúza všetkých čias, stal sa ním generál Charles de Gaulle. Iste to nebolo len pre jeho vysokú postavu (meral 195 cm), ale aj za to, čo pre svoj národ znamená. Jeho kontroverzné postoje v domácej, ale aj zahraničnej politike mu však okrem bezvýhradných stúpencov priniesli aj zarytých nepriateľov.

Francúzov počas druhej svetovej vojny zmobilizoval k obrane vlasti. V hodnosti plukovníka bol v máji 1940 prvým a jediným francúzskym veliteľom, ktorý prinútil Nemcov ustúpiť počas ich invázie do Francúzska. Za prejavenú statočnosť ho v roku 1940 povýšili na generála a stal sa zástupcom ministra pre národnú obranu a vojnu.

V júni 1940 však Francúzsko opustil, pretože nesúhlasil s podpisom kapitulácie svojej vlasti. V Spojenom kráľovstve v rozhlase predniesol emotívny prejav, v ktorom vyzval Francúzov na boj proti Nemecku. Tak sa odštartovalo formovanie francúzskeho zahraničného odboja. No nielen to – vo Francúzsku ho odsúdili najskôr na štyri roky väzenia a potom ešte za zradu na trest smrti. Zo Spojeného kráľovstva neskôr de Gaulle viedol Oslobodené francúzske hnutie a britská vláda na čele s Winstonom Churchilom ho podporovala.

Po triumfálnom návrate do francúzskeho Paríža v septembri 1944 prevzal politickú moc a postavil sa na čelo dočasnej vlády. Už o rok však funkciu zložil, pretože nesúhlasil s návrhom novej ústavy. V roku 1947 sa po neúspechu vo voľbách utiahol do ústrania. Jeho návrat na výslnie sa uskutočnil až v čase alžírskej krízy (Alžírsko bolo jednou z francúzskych kolónií).

V decembri 1958 sa po prezidentských voľbách stal Charles de Gaulle francúzskou hlavou štátu. Odvrátil hrozbu občianskej vojny a po podpise Evianských dohôd, ktoré dali Alžírsku nezávislosť, sa zameral na zahraničnú politiku. Francúzsko pod jeho vedením vetovalo vstup Spojeného kráľovstva do Európskeho hospodárskeho spoločenstva (EHS), v roku 1966 opustilo vojenské štruktúry Severoatlantickej aliancie (North Atlantic Treaty Organization - NATO) a de Gaulle, ktorý prežil niekoľko atentátov, sa snažil vytvoriť nezávislé Francúzsko s vlastnými nukleárnymi zbraňami. Jeho autoritou otriasli až študentské nepokoje počas mája 1968. Predčasné prezidentské voľby však vyhral. Z funkcie prezidenta Charles de Gaulle odstúpil v roku 1969, keď neprešiel v referende jeho návrh na reformu Senátu a na presun niektorých kompetencií na kraje.

Charles André Joseph Marie de Gaulle, rodák z francúzskeho Lille sa v rodine profesora filozofie narodil 28. novembra 1890. Vyštudoval Vojenskú akadémiu v Saint-Cyr. Ako dôstojník sa zúčastnil prvej svetovej vojny, bol niekoľkokrát zranený a dostal sa do zajatia, odkiaľ sa päťkrát pokúsil (neúspešne) ujsť. Po vojne učil vojenské dejiny v Saint-Cyre a pracoval v úrade francúzskej najvyššej vojnovej rady. V rokoch 1932-1934 vydal svoje hlavné teoretické práce, v ktorých požadoval budovanie vysoko špecializovanej, profesionálnej a motorizovanej armády. Vyvolal tak pobúrenie vo vojenských kruhoch.

Generál Charles de Gaulle zomrel 9. novembra 1970 vo veku takmer 80 rokov vo svojom sídle v Colombey-les-deux-Églises. Podľa jeho želania mu usporiadali malý pohreb v kruhu rodiny a uložili jeho telesné pozostatky vedľa jeho dcéry Anne.

Pamätník venovaný vojnovému hrdinovi a bývalému francúzskemu prezidentovi Charlesovi de Gaullovi bol slávnostne otvorený v Paríži vo februári 2008.


zdroje: http://blisty.cz, www.britannica.com

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR