Nezdravá strava batoliat na Slovensku, je podľa pediatrov podporou ich vyberavosti od rodičov

Tie môžu v neskoršom veku vyústiť do nadváhy a obezity alebo rozvoja civilizačných ochorení. Vyplýva to z celoslovenského prieskumu Výživa detí – pohľad z ambulancie pediatra, ktorý sa zameriaval na pohľad pediatrov na výživu detí hlavne v prvých troch rokoch rokoch života a identifikoval aktuálne problémy vo výžive v tomto veku dieťaťa.

Príliš veľa cukru a soli

Prieskum zrealizovala v prvej polovici roka 2018 Slovenská pediatrická spoločnosť v spolupráci s Iniciatívou Prvých 1000 dní na reprezentatívnej vzorke ambulantných pediatrov.

Najzávažnejšími nedostatkami v strave batoliat sú podľa prieskumu nadmerný príjem cukru, nadmerný príjem soli, vyberavosť v jedle podporovaná rodičmi, nevhodný pitný režim – konzumácia sladených nápojov či sirupov, nevhodné stravovacie a stolovacie návyky, ako je odpútavanie pozornosti dieťaťa pri jedle televíziou, mobilmi či hračkami, nepravidelné stravovanie alebo nevhodné stolovanie, nedostatok ovocia a zeleniny v strave alebo veku neprimeraná a nadmerná konzumácia kravského mlieka a nedostatočná konzumácia mliečnych produktov.

Niektorí rodičia podľa pediatrov dávajú svojim batoľatám veľmi skoro napríklad párky a podobné údenárske výrobky a polotovary. Problém predstavuje aj prechod od materského mlieka ku kravskému mlieku, ktoré nie je pre batoľatá nutrične vhodné.

Nevhodná náhrada mliečnej výživy

„Napriek tomu, že pediatri dlhodobo upozorňujú na fakt, že veku primeraná mliečna výživa vyrobená špeciálne pre potreby batoliat je lepšia ako kravské mlieko, časť mamičiek siaha radšej po mlieku alebo po alternatívnych nápojoch, ktoré sa vyrábajú zo sóje, ryže a iných rastlinných zdrojov, ktoré nie sú vhodnou náhradou mliečnej výživy v tomto veku,“ vyjadril sa predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti Milan Kuchta.

Problematický je aj nedostatok spánku a pohybu u detí. Takmer dve tretiny slovenských pediatrov vnímajú nárast nadváhy a obezity u svojich pacientov za uplynulých dvadsať rokov. „Nie je to len spôsob výživy, ale – na čo upozorňuje lekárska verejnosť dlhodobo – aj nedostatok pohybu,“ vysvetlil Kuchta.

Výživu batoliat značne ovplyvňujú aj sociálno-ekonomické faktory. Podľa pediatrov sú na Slovensku stále oblasti, kde rodičia vyberajú potraviny pre batoľatá nie podľa výživovej hodnoty, ale podľa najnižšej ceny. Správne výživové zvyklosti sa podľa lekárov však nemusia utvoriť ani u detí v rodinách, ktoré majú dostatok potravín a dostávajú sa do kontaktu s veľmi exotickými potravinami.

Nárast laktózovej intolerancie a alergií

Badateľný je aj nárast laktózovej intolerancie a potravinových alergií u detí. „V tomto prípade sa nedá hovoriť o jednoznačných príčinách, pretože, okrem vplyvu prostredia, môžu na výskyt intolerancie a alergie vplývať práve aj nedodržiavanie pravidiel správnej výživy a nesprávne zavádzanie prvých príkrmov, čo sa v prieskume objavilo ako jeden z veľkých problémov,“ zhodnotil predseda Slovenskej pediatrickej spoločnosti.

Podľa prieskumu pediatri vnímajú ako problémovú oblasť výživy predčasne narodených detí, ktorých počet rastie. Výživové otázky sú v ich prípade veľmi citlivou a individuálnou témou. Preto by aj samotní lekári privítali v tejto súvislosti ďalšie vzdelávanie. Nedostatok informácií vnímajú pediatri i rodičia aj v prípade vplyvu stravy na imunitný systém a alergie detí.

Z prieskumu vyplynulo, že lekári zaznamenali aj nárast počtu rodičov s alternatívnymi spôsobmi stravovania, s rôznymi nutričnými obmedzeniami, vegetariánstvom až vegánstvom. Touto výživovo obmedzenou stravou pritom kŕmia aj svoje deti, a tie tak vyrastajú bez kontaktu s niektorými potravinovými skupinami. Odborníci varujú, že to môže mať negatívny vplyv na ich telesný aj mentálny vývoj.

Nevedia variť ani jednoduché jedlá

Viac ako 80 percent pediatrov prikladá strave mimoriadnu dôležitosť a témam výživy sa venuje počas pravidelných prehliadok. V prvých dvoch rokoch života dieťaťa im venujú približne tretinu času. Podľa lekárov sa rodičia zaujímajú o výživu detí primerane a vo zvýšenej miere prejavujú záujem o vplyv výživy na imunitu.

Pediatri upozorňujú, že sa stále častejšie stretávajú s matkami, ktoré nevedia variť ani jednoduché jedlá a spoliehajú sa na polotovary. Lekári by pre matky preto privítali praktické odporúčania s receptármi ako variť a ako zostaviť jedálniček dieťaťa. Z prieskumu vyplynulo, že rodičov ovplyvňujú aj znalosti z internetu.

„Pediatri odhadujú, že približne tretina rodičov prichádza do ambulancie ovplyvnená aj informáciami z internetu a sociálnych sietí. Treba však upozorniť, že práve toto je často zdroj plný poloprávd, zavádzajúcich informácií, módnych trendov i fám, ktoré môžu negatívne ovplyvniť výživu a tým aj zdravie detí. Z tohto dôvodu je dôležité, aby si rodičia vyhľadávali dôveryhodné zdroje informácií,“ pripomenul Kuchta. Lekári by podľa prieskumu privítali zo strany kompetentných orgánov väčší dôraz na verejnú osvetu o správnej a veku primeranej strave.

Vplyv na zdravie počas celého života

„Výživa počas prvých 1000 dní formuje základy optimálneho vývoja metabolizmu, môže pozitívne naprogramovať stravovacie návyky či chuťové preferencie. Významným spôsobom sa dá pozitívne ovplyvniť riziko civilizačných ochorení akými sú napríklad obezita, cukrovka typu II, alergia, astma, kardiovaskulárne ochorenia,“ povedal Milan Kuchta.

Lekári preto varujú, že nesprávne stravovanie batoliat môže ovplyvniť ich zdravie na celý život. Odporúčajú, že v prvom polroku je optimálnym zdrojom stravy materské mlieko, následne dojčenie so zavedením príkrmov. Ak mamička nemôže dojčiť, mala by sa uchýliť ku kvalitnej náhradnej mliečnej výžive.

V čase medzi štvrtým a šiestym mesiacom života dieťaťa, keď je ideálny čas na vytvorenie jeho imunologickej stopy, lekári odporúčajú zoznámiť detský organizmus so všetkými bežnými potravinami. Včasný kontakt s nimi je podľa nich účinnou prevenciou potravinových alergií a celiakie.