Nezamestnanosť býva hlavným dôvodom zadlžovania Slovákov

Bratislava 4. júna (TASR) - Polovica Slovákov sa domnieva, že najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia zadlžia, je strata zamestnania. Vyplýva to z výsledkov prieskumu agentúry Focus realizovaného pre spoločnosť KRUK Česká a Slovenská republika (KRUK). Oprávnenosť ich obáv potvrdzujú tiež informácie Štatistického úradu (ŠÚ) SR, podľa ktorých sa ľudia môžu dostať do závažnejších finančných problémov už po šiestich mesiacoch od straty zamestnania.


Podľa takmer polovice Slovákov (46 %) je nezamestnanosť najčastejším dôvodom, prečo sa ľudia dostávajú do finančných problémov a zadlžujú sa. Sú o tom presvedčení najmä nezamestnaní a kvalifikovaní manuálne pracujúci ľudia, trojčlenné domácnosti a ľudia, ktorí ovdoveli, teda skupiny osôb, ktoré by na stratu zamestnania pravdepodobne najviac doplatili z hľadiska závislosti od svojich príjmov.

Podľa aktuálnych prieskumov ŠÚ SR dosahuje priemerná čistá mesačná mzda 683 eur. Priemerné čisté mesačné výdavky pritom predstavujú 321 eur. Keby zamestnanec v strednom veku prišiel o prácu, nebol by schopný pokryť finančným príspevkom prideleným v nezamestnanosti svoje mesačné výdavky už po šiestich mesiacoch od straty zamestnania a dostal by sa tak do zložitých finančných problémov. Tie by mohol následne riešiť – a v praxi tiež často rieši – práve prostredníctvom pôžičiek.

"Nezamestnanosť predstavuje zložitú životnú situáciu, v ktorej dochádza k výpadkom hlavného zdroja finančných prostriedkov v rámci rozpočtu jednotlivca či celej domácnosti. Nájsť nové zamestnanie obvykle nie je ani jednoduché, ani rýchle, preto je dôležité vytvárať si priebežné finančné rezervy, ideálne vo výške aspoň troch mesačných platov," tvrdí Markéta Fixová zo spoločnosti KRUK.

Okrem rizika zadlženia komplikuje strata zamestnania aj zaplatenie existujúceho dlhu. Zamestnané zadlžené osoby s priemernou čistou mzdou dokázali v minulom roku mesačne ušetriť finančnú sumu vo výške 362 eur a splatiť tak priemerný dlh vo výške 1510 eur už v priebehu piatich mesiacov. Pokiaľ by však zamestnanec prišiel o prácu, bol by schopný zaplatiť z ušetrenej sumy (rozdiel medzi mesačnými príspevkami v nezamestnanosti a priemernými mesačnými výdavkami) iba 4 % svojho dlhu. Na zvyšnú časť by mu už nezostali finančné prostriedky.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR