![]() |
28. marca 2021
Každý z nás totiž máva dobré a zlé dni. Len málokto však vie, čo zapríčiňuje tieto rozdielne emocionálne postoje. Odpoveď sa ukrýva v našej hlave.
Odborníci odhalili časť dôvodu pretrvávajúcej zlej nálady. Súvisí s oblasťou mozgu, ktorá sa nazýva amygdala. Práve tu sa rozhoduje, či bude človek schopný zbaviť sa negatívnej emócie.
Je súčasťou limbického systému a podieľa sa aj na iných aspektoch emocionálneho správania, pamäti a rozhodovania.
Nový výskum viedli odborníci z University of Miami, ktorí analyzovali dáta z rozsiahlej štúdie. Tá sa začala v USA v 90. rokoch minulého storočia a odvtedy zbiera informácie o fyzickom a psychickom zdraví tisícov Američanov v strednom veku, vrátane psychologickej pohody (PWB).
V rámci výskumu respondenti odpovedali na otázky spojené s PWB a vypĺňali denníky. Vzorka z nich absolvovala telefonické rozhovory s vedcami, ktorí prostredníctvom otázok zaznamenávali ich každodenné pocity a nálady.
Niektorým z nich takisto merali mozgovú aktivitu prostredníctvom funkčnej magnetickej rezonancie (fMRI).
Počas experimentu im ukazovali pozitívne, negatívne alebo neutrálne obrázky z databázy, ktorú bežne využívajú v psychologických výskumoch. Po každom afektívnom obrázku nasledoval neutrálny obraz tváre a potom ďalší pozitívny, negatívny alebo neutrálny obrázok.
V podskupine 52 dospelých, ktorí absolvovali všetky testy, dáta z fMRI naznačili, že negatívne výsledky v dennej nálade a PWB súviseli s pretrvávajúcou aktiváciou v ľavej amygdale po tom, ako videli negatívne obrázky.
Inými slovami, efekt zhliadnutia negatívnych obrázkov pretrvával u ľudí a menil ich emocionálne vnímanie aj keď ich nevideli.
Naopak, u ľudí, ktorí nemali aktivovanú amigdalu po zhliadnutí nepríjemných obrázkov, sa ich emočná reakcia normalizovala oveľa rýchlejšie. Iné dáta zo štúdie tiež ukázali, že si v každodennom živote užívali častejšie pozitívnu a menej často negatívnu náladu.
Amygdala hrá dôležitú úlohu pri zachovaní našej bezpečnosti, pretože pomáha odhaľovať hrozby. Niekedy však negatívne emócie, ktoré sa nám k niečomu viažu, môžu pretrvávať a ovplyvnia tak vnímanie ďalších vecí.
Tento efekt „preliatia“ pritom môže preniknúť do našich životov v oveľa väčšej miere, ako sme si možno uvedomovali. „Nakoniec by táto perzistencia mohla viesť k viac negatívnemu a menej pozitívnemu ovplyvňovaniu v každodennom živote,“ uviedli autori.
Tím priznal, že ešte je čo objavovať. Okrem experimentovania s alternatívnymi formami neutrálnych obrázkov by mali aplikovať v skúmaní skenovanie vo vyššom rozlíšení zamerané na iné oblasti mozgu, ktoré môžu demonštrovať trvalé dopady afektívnych obrázkov.
„Psychická pohoda je komplexné kognitívne sebahodnotenie a takýto proces je pravdepodobne podporovaný celou mozgovou sieťou a nielen jednou oblasťou,“ dodali na záver.
©2005-2025 Denník 24hodin | Webdesign by WEBkomplex.sk |