|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Piatok 22.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Cecília
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
08. októbra 2015
Neuzavierajme Štúrovu podobu do múzeí a pamätných izieb, vyzýva Ambruš
Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto
Zdieľať
Pomník Ľudovíta Štúra, ilustračné foto Foto: TASR - Radovan Stoklasa
Bratislava 8. októbra (TASR) - Profesionálne vedecké odbory Matice slovenskej v Martine každý rok publikovali výsledky svojej práce v pravidelných zborníkoch, ktorých obsah tvorili štúdie a články, tematicky prináležiace k danému výskumnému pracovisku. Boli to Biografický zborník, Bibliografický zborník, Letopis Pamätníka slovenskej literatúry a najmä Literárny archív, ktorý mal najlepšie dokumentačné zázemie a z toho vyplývajúcu aj najdlhšiu publikačnú tradíciu. V 18. čísle tejto ročenky z roku 1982, ktorú zostavil Michal Kocák, nachádzame aj štyri štúdie o Ľudovítovi Štúrovi, a to z pera uznávaných literárnych vedcov a historikov Jozefa Ambruša, Oskára Čepana a Pavla Vongreja. Autorom štvrtej štúdie je český literárny historik Jaromír Loužil. (Život všetkých štyroch autorov sa už uzavrel.)Jozef Ambruš sa vo svojej štúdii zaoberá „významom Štúrovej korešpondencie“. Zjednodušene povedané - opísal v nej vlastnú výskumnú a editorskú prácu, pretože v skutočnosti on je autorom prvých troch zväzkov edície Listy Ľudovíta Štúra, ktoré vyšli v rokoch 1954, 1956 a 1960 v Slovenskej akadémii vied „v rozsahu 1580 strán, pričom komentáre tlačené petitom tvoria približne polovicu celého rozsahu.“ V ďalšom texte autor načrtol metodiku svojej práce i odporúčania skúmateľom a editorom pri práci na podobných projektoch. Na záver vyslovil takýto apel: „Neuzavierajme podobu Ľudovíta Štúra len do maliarskych a sochárskych stvárnení, do múzeí a pamätných izieb, ale vysloboďme ju spod zakliatia, ktoré leží na veľkom Štúrovom diele. Nech sa ono stane živým chlebom pre všetky vrstvy nášho národa.“
Štúdia Oskára Čepana Ľudovít Štúr - štúrovci a slovenský romantizmus je do značnej miery polemická. Pripomína, že celú romantickú generáciu štúrovcov a jej činnosť i osobnosť Ľudovíta Štúra sme si do značnej miery zidealizovali. A to najmä v rovine vzťahov jednotlivých protagonistov. „Z histórie sa však vie, že v bratislavskom ústave boli situácie, v ktorých sám učiteľ sedel pri nohách obdivovaného Alexandra B. Vrchovského a pozorne sledoval jeho vývody. Vieme aj o opakujúcich sa 'vzburách' voči autoritárskym postojom Ľ. Štúra, pričom rebélie mládeže nemotivovala len mladícka nerozvážnosť, ale aj vážne ideové rozpory. Vieme aj o impertinentných listoch, ktoré Štúrovi písal Janko Kráľ, Ján Francisci a iní. Aj tu boli príčinou protestov ideové a politické rozpory ohľadom koncepcie a praxe národného hnutia.“ To všetko je pravda, no pravdou je aj to, že jednou z najvzácnejších vlastností génia je schopnosť trpezlivo a s porozumením počúvať oponentov, či nositeľov iných názorov. „Ako dialektik vedel, že k novému stupňu národného života možno prísť len cez konfliktné zrážky jestvujúcich názorov.“
Pavol Vongrej v štúdii Štúrov Uhrovec a Prednášky o poézii slovanskej opísal príbeh zachovania rukopisných prednášok Ľudovíta Štúra o slovanskej poézii, ktorých celý cyklus odprednášal študentom na bratislavskom lýceu. Zároveň opísal aj svoju aktuálnu metódu a postupy archívnej práce i editorskej činnosti pri príprave predpokladaného knižného vydania tohto súboru. (Vyšlo v roku 1987 a v našom cykle sme ho už prezentovali.)
Štúdia českého literárneho historika Jaromíra Loužila Ľudovít Štúr a Čechy je v zborníku publikovaná v češtine. Približuje Štúrove básnické začiatky, keď hojne publikoval v českých časopisoch, polemiku a dočasný rozkol s českými vlasteneckými kruhmi po zámere uzákoniť spisovnú slovenčinu, Štúrovu účasť na Slovanskom zjazde v Prahe a na barikádach a následné zbratanie sa s oponentmi, i ohlas Slovenského povstania 1848-1849 v Čechách. Pozoruhodný a v istom slova zmysle inovačný je tento autorov názor: „Slovenská jazyková odluka nebyla ukvapeným činem nezodpovědných nadšenců, za jaký ji vydávali její odpůrci. Štúr a jeho spolupracovníci dospěli k rozhodnutí postavit slovenskou literaturu a s ní veškerý společenský a politický život na nové jazykové základy po hlubokých a trýznivých úvahách, až když nabyli přesvědčení o historické nezbytnosti tohto krok."
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR