Netreba zabúdať na to, že aj tí starší majú tvorivého a hravého ducha...

A, keďže, tento rok hovoríme širokoplošne o aktívnom starnutí, a lokálne sa pri tejto príležitosti v rámci Starého mesta Bratislavy konal aj Festival peknej jesene, práve v októbri, ktorý je aj mesiacom úcty k starším, Divadlo v Záhrade je na mieste...Hrali totiž minulý týždeň v stredu aj v Tichu a spol. v Staromestskom klube 10x10, ako i dva dni na to, v piatok v Pôtoni a ich program sa zďaleka nekončí... Dôchodcovia: niekdajšia bábkoherečka, ochotník, učiteľka, aktivista, hudobníčka...Toto je zloženie Stoličiek ...“Zlatko, ty by si bol taký múdry, keby si nebol lenivý. Mohol by si aj niečo v živote dosiahnuť! Daj si čaj!“...:znejú detské hlasy z nahrávky, ktorých myšlienky sa následne prenášajú na javisko v podaní starnúcich ľudí. Samota? Niekedy stačí na ňu aj jedna stolička...


Scéna je síce úsporná, no šikovne vyriešená točňou, ktorá umožňuje paralely dvoch párov...Aj preto, lebo celý text je pre starších ľudí na zapamätanie si predsa len trochu náročný, no spojenie a paralelný priebeh viacerých životov, vzájomné hľadanie a straty sú vyriešené veľmi plynulo a nerušivo. Ak by sme si mohli dovoliť porovnanie aspoň dojmu Stoličiek na niekdajšej Malej scéne SND režiséra Ľubomíra Vajdičku v hlavnej úlohe s Milkou Vášáryovou a Stoličiek „ zo Záhrady“, starčekovia priniesli na javisko o trochu viac pozitívneho pocitu, možno viac zmyslu a upozornenie naň v živote. Predstavenie tým nevyznieva až tak absurdne a upozorňuje skôr na potrebu pochopenia a vzájomný dialóg. Je teda potrebné hovoriť, možno práve v októbri, o problémoch aj tých skôr narodených, aby tá mladšia generácia nebola na tie svoje problémy na staré kolená, napokon, úplne sama...Snáď práve takto sa naučíme vzájomne komunikovať.

Autor: Jana Jurkovičová