Neštátni vlastníci hodnotili vývoj v lesníctve od roku 2014

Makov 28. októbra (TASR) – Vývoj v lesníctve od roku 2014 z pohľadu súkromných vlastníkov lesov a urbárov zhodnotili v sobotu (27.10.) v kysuckom Makove účastníci snemu Únie regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska. Podľa predsedu únie Milana Ovseníka bolo výsledkom snemu prijatie rezolúcie, v ktorej okrem iného odmietli súčasné dianie na ochranárskom aj lesníckom poli.


"Chceme riešenia. Nešváry, zloba medzi ľuďmi, spory nám neprinášajú osoh. Chceme náš majetok ochraňovať, ale aby nám naše dedičstvo, teda naše hory, ostalo," povedal Ovseník.

Doplnil, že vlastníci neštátnych lesov chcú najviac intervenovať v oblasti odstraňovania škôd spôsobených prírodnými pohromami či v boji s klimatickými zmenami. "Práve lesy najviac trpia suchom a nedostatkom vlahy, preto nám smrečiny, najmä v poslednom období, odchádzajú," upozornil predseda únie.

Pripomenul, že členovia únie vlastnia zhruba jednu tretinu lesov Slovenska. "Povedali sme, čo nás bolí, čo nás páli, ako nás katastrofy nemíňajú. Súčasne, ako nám štát nevie pomôcť a často nám kladie aj polená pod nohy. Preto sme povedali aj strategické priority, ktoré chceme pre naše zelené lesy. Pre zelenšie Slovensko na nasledujúce obdobie, keďže budúci rok bude kľúčový pre nastavenie pomoci z európskych fondov na roky 2021 – 2027," dodal Ovseník.

"V neposlednom rade nás páli systém ochrany prírody, založenej na ničnerobení. Už niekoľko rokov sa venujeme piatim percentám územia, ktoré chcú ochranári a mimovládne organizácie vidieť bez zásahu. Ale my máme 95 percent ďalšej lesnatej krajiny, ktorú potrebujeme obhospodarovať. Nájsť systémy, ako prebudovať v minulosti nepôvodné porasty. A aj takto prispieť verejnosti k tomu, čo požaduje. Zdravý vzduch, čistú vodu, možnosť regenerácie v našich lesoch," zdôraznil predseda únie.

Únia regionálnych združení vlastníkov neštátnych lesov Slovenska združuje 11 regionálnych združení vlastníkov súkromných a spoločenstevných (urbárskych) lesov a pasienkov Bratislavska (Malých Karpát a dolného Považia), Trenčianska (stredného Považia), Žilinska (horného Považia), horných i dolných Kysúc, Oravy, Turca, Liptova, Spiša, Gemera, Šariša a Zemplína.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR