Nesmieš mu veriť. Inak ťa zabije!

Morgan Vinová snívala o kariére veľkej novinárky, ale osud chcel inak. Na vysokej škole otehotnela a vychovala dcéru Lissu, ale manželstvo skrachovalo. Namiesto veľkej žurnalistiky sa teraz živí upratovaním domov zbohatlíkov a žije sama v plážovom bungalove.

Zabavte sa a urobte si Detektívny kvíz.

 

Osemnásťročná Lissa si lepšie rozumie s otcom a jeho extravagantnou partnerkou. Matku navštívi práve v čase, keď verejnosť ostro sleduje odvolací proces s Dannym Kilcannonom, matkinou detskou láskou. Usvedčili ho z vraždy jeho nevlastnej štrnásťročnej dcéry, čo Morgan považuje za justičný omyl a obetavo sa angažuje za jeho prepustenie. Súd napokon Dannyho oslobodí.

Morgan potajomky dúfa v obnovenie starého romantického vzťahu a aj Lissa príťažlivému Dannymu začína dôverovať. Lenže o niekoľko dní krásne dievča bez stopy zmizne.
Kto a najmä prečo má záujem o ututlanie zločinu?
Majú spomienky z detstva aj po rokoch význam?
Komu možno veriť?
Boj o čas a dôveru sa začína.

Vypočujte si AUDIO úryvok.
Z knihy číta Boris Farkaš:
 

 

Nadupaný psycho triler, ktorý nadchne všetkých milovníkov kvalitných príbehov a la Harlan Coben, Angela Marsonsová, či Tom Bale. Diabolsky prešpekulovaný a napínavý, takže chvíľami nebudete ani tušiť, Komu možno veriť. „Perfektný štart novej Bookerovej série. A chceme viac, prosím,“ napísal The Guardian. 

Začítajte sa do novinky Komu možno veriť:

Jeden

 

Deväť dní pred dcériným zmiznutím navštívila Morgan Vinová dvadsiaty tretí raz väzenie v Dungenesse. Dozorcovia sa zabávali na jej naivnosti (Rozbehneme čitateľský krúžok! Zmeníme svet!), ale Morgan to bolo jedno. Skutočný dôvod, prečo udržiava styky s usvedčeným vrahom, aj tak nepoznali.

„Nevyzeráte na trasorítku.“

Posmešnú bacharovu poznámku brala ako kompliment. Pozorne si premeral jej obnosenú koženú bundu, obtiahnuté džínsy a vysoké tenisky.

„Plánujem hromadný útek,“ odvrkla. „Čitateľský krúžok je iba zámienka.“

Zamračil sa.

„Viete, že pomáhanie pri úteku je závažný zločin?“

„A to mi hovoríte až teraz?“

Natiahol ruku, vzal si Morganine kľúče aj iPhone a vymenil ich za visačku z plastu. Osobné predmety odložil do skrinky, stlačil bzučiak a pustil ju do čakárne, kde sa ďalší strážca, sprievodca, lenivo opieral o nefunkčný automat. Chlapík dočítal dokrkvaný výtlačok Daily Expressu a odomkol jednu z mnohých nasledujúcich brán. Morgan zamierila za ním cez ihrisko, popri zátarasách z ostnatého drôtu a zamrežovaných oknách ciel.

Najvyššie poschodie, tretia zľava.

Jeho cela.

Vyspal sa alebo celú noc nezažmúril oko?

Nervózny.

Plný nádejí.

Plánov.

Strážnik odomkol bočný vchod do bloku C. Morgan zastala, vychutnala si posledný nádych sviežeho jesenného vzduchu a vošla do úzkej chodby páchnucej kyslým potom, nechutným jedlom a potláčaným strachom. Ďalšie brány. Štrngot kľúčov. Dolu po strmých betónových schodoch, ešte jedna zatuchnutá chodba a nakoniec odpočiváreň. V kruhu sedelo desať mužov, nohy naširoko vystreté, každý si dôsledne strážil svoj osobný priestor.

Zacítila na sebe pohľady a v duchu sa potešila, že vstala skôr a umyla si vlasy, ešte plavšie než blond. Pred niekoľkými rokmi by zvolila kratší strih, keby si nepotrpel na dlhovlásky. Morgan bola ešte vždy na správnej strane štyridsiatky, jej štíhla línia bola výsledkom pravidelného plávania a večne napnutých nervov, takže dokonca aj v oku si zachovala mladícku iskru.

Okrem Dannyho nikto v odpočivárni netušil, aké puto viaže Morgan k väzňovi FF7836, a tak to malo zostať. Čitateľský krúžok bol zámienkou na opätovné nadviazanie pravidelného kontaktu, ale aj keby zajtrajšok vyšiel – ak uznajú jeho žiadosť –, svojich chlapcov neopustí. Dôverujú jej. Nemôže vycúvať len preto, že Danny sa vráti do života.

Ako zvyčajne sedel oproti Garymu Pascoeovi, hrubokrkému zápasníkovi v klietke, ktorý reťazou z bicykla uškrtil svoju ženu, matku piatich detí. Na pamiatku si dal pod oko vytetovať slzičku.

„Ahoj, kráska.“

Pascoe vždy prehovoril prvý, rád mal veci pod kontrolou.

„Dobré ránko, Gary.“

„Neusmejete sa na mňa?“

„Skúste ma rozosmiať a uvidíme.“

„Keď ja poznám iba neslušné vtipy.“

„Venujme sa radšej knihe.“

„Vy ste tu šéfka.“ Praskol kĺbmi a spoza pása teplákov vytiahol Nezabíjajte vtáčika. „Mám otázku, týka sa toho advokáta v knihe. Čo za debilné meno je Attikus Finch?“

Morgan neodpovedala. Sadla si a otvorila ošúchaný výtlačok so somárskymi ušami, zhodou okolností na strane zababranej od čokolády. Pozostatok kofily spred dvadsiatich piatich rokov. Stopy minulosti.

„Podľa mňa je kretén,“ pokračoval Pascoe, „ale tuto obľúbenec pani učiteľky so mnou nesúhlasí.“

Pozrel na muža oproti a dal Morgan príležitosť zahľadieť sa do Dannyho sivozelených očí. Na líci mal odreninu a ľavú dlaň obviazanú špinavým obväzom. Ďalšia nehoda v sprchách?

„Podelíte sa o svoj názor na Attikusa, Danny?“

Kilcannon sa oprel a s priam zenovým sústredením zvažoval odpoveď. Morgan nikdy nepochopila, kde sa v ňom berie ten vnútorný pokoj, ale dokonca už v škole vyžaroval tichú autoritu.

„Attikus je archetypálny hrdina. Vždy sa zachová správne.“ Danny si prešiel prstami zdravej ruky po hustých modročiernych vlasoch. „Dráždi okolie, pretože obhajuje tých, proti ktorým sú ľudia zaujatí. On sa však drží princípov bez ohľadu na okolnosti.“

Pascoe sa zazubil.

„Vravím, debilné postavy v debilnej knihe,“ žmurkol na Morgan. „Kilcannon sa odbavuje, pretože máte rada film a chce sa vám dostať do nohavičiek.“ Spravil chlipnú grimasu. „Čo je zvláštne, všetci totiž vieme, že je na mladé mäsko,“ mľaskol jazykom. „Ak mu to zajtra prejde, nabetón skončíte v posteli.“

Morgan sa do líc nahrnula krv.

„Veľmi sa nesmejem, Gary.“

„Vidíte?“ Pascoe sa rozhliadol po miestnosti. „Len čo odtiaľto vytiahne päty, hneď pôjdu na to.“ Znova žmurkol na Morgan. „O chvíľu sa mi to končí. Nepočkáte na skutočného chlapa?“

Dannymu stvrdli črty a naklonil sa k Pascoeovi.

„Trochu sa kontroluj.“

„Upokoj sa, chlapče.“ Pascoe ledabolo ukázal na Dannyho obviazanú ruku. „Stalo sa ti niečo?“

Chvíľu na seba hľadeli, v očiach otvorené opovrhnutie. Morgan vedela, že najbližšie sekundy rozhodnú, či hodina prebehne pokojne, alebo sa skončí hádkou. Trik bol v tom, aby presadila svoju autoritu a pritom neponížila zápasníka.

„Poslúchajte ako dobrí chlapci,“ napomenula ich, „inak vám zruším Disneyland.“

Pascoe zaklonil hlavu a rozosmial sa.

„Disneyland?“ opýtal sa. „Tam by som nešiel ani za všetok fet z céčka.“

Ozval sa smiech. Trochu sa jej uľavilo. Väčšina tých chlapov bola na liekoch, človek si nemohol byť istý, ako taký vtip vypáli. A keď sa varilo niečo veľké – napríklad žiadosť Dannyho Kilcannona –, vo vzduchu viselo napätie.

Noviny za posledné dni viackrát oživili ten príbeh. Post uverejnil anketu. Danny Kilcannon: Nespravodlivo odsúdený alebo vinný? Osemdesiatdva percent čitateľov hlasovalo za vinný, prípad stále rozdúchaval vášne.

 

Milan Buno, literárny publicista