|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 23.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Nadežda
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
18. mája 2009
Neskorší odchod do dôchodku oddiaľuje vznik demencie
Efektívnou cestou ako odvrátiť Alzheimerovu chorobu, môže byť u mužov udržanie aktivity mozgu zotrvaním v práci a oddialením odchodu do dôchodku. Domnievajú sa odborníci a odborníčky z Inštitútu ...
Zdieľať
BRATISLAVA 18. mája (WEBNOVINY) - Efektívnou cestou ako odvrátiť Alzheimerovu chorobu, môže byť u mužov udržanie aktivity mozgu zotrvaním v práci a oddialením odchodu do dôchodku. Domnievajú sa odborníci a odborníčky z Inštitútu psychiatrie (Institute of Psychiatry) londýnskej King's College, ktorí analyzovali dáta 382 mužov. Zistili, že ak muži pracujú aj vo vyššom veku a udržiavajú tak svoj mozog aktívny, pomáha to odvrátiť nástup demencie. Výsledky uverejnili v časopise International Journal of Geriatric Psychiatry. Informoval spravodajský portál news.bbc.co.uk.
Vzniku demencie, spôsobenej výraznou stratou mozgových buniek, môže čiastočne zabrániť vybudovanie čo najviac spojení medzi bunkami tým, že človek bude celý život mentálne aktívny. Ide o jav známy ako "kognitívna rezerva". Dobré vzdelanie sa preto spája so znížením rizika nástupu demencie. Najnovšia štúdia naznačuje, že mentálna stimulácia môže mať pozitívny efekt aj vo vyššom veku. Muži, ktorí odišli do dôchodku neskôr, začali trpieť demenciou neskôr ako tí, ktorí sa rozhodli nepracovať. Každý rok predĺženia pracovného pomeru spojili odborníci a odborníčky s posunutím vzniku ochorenia o šesť týždňov. "Možnosť, že kognitívna rezerva človeka sa môže zmeniť aj v neskoršom veku pridáva váhu konceptu 'použi to alebo to strať', v ktorom predĺženie aktívneho života má dôležitý zdravotný prospech, vrátane zníženia rizika demencie," tvrdí vedec John Powell. "Intelektuálna stimulácia, s ktorou sa stretávajú starší ľudia na pracovisku, môže predchádzať poklesu mentálnych schopnosti, a udržať tak ľudí dlhšie nad hranicou rizika demencie," dodal Simon Lovestone. Odborníci a odborníčky však pripúšťajú, že spôsob života dôchodcov a dôchodkýň sa mení, a že pre niektorých môže byť aj dôchodok rovnako intelektuálne stimulujúci ako práca. "Potrebujeme omnoho viac výskumov, aby sme pochopili, ako efektívne oddialiť, alebo dokonca predísť demencii," upozornil Lovestone.
Vedúca oddelenia výskumu Alzheimerovej spoločnosti Susanne Sorensen však tvrdí, že na výskume sa zúčastnilo príliš málo dobrovoľníkov, aby mohol priniesť jasné výsledky. "Môže existovať veľa dôvodov, prečo je neskorší odchod mužov na dôchodok spojený s neskorším nástupom demencie. Muži, ktorí odídu skoro na dôchodok tak môžu urobiť zo zdravotných príčin, ako hypertenzia či diabetes, čo zvyšuje riziko demencie. Môže to byť aj tým, že práca pomáha udržať myseľ a telo v aktivite, čo, ako vieme, znižuje riziko demencie," uviedla.
Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a patrí do skupiny chorôb nazývaných demencie. V súčasnosti ju nie je možné liečiť. Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich populácie je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia. Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40- až 50-tisíc. Aspoň miernou formou tohto ochorenia trpí 15 percent ľudí nad 65 rokov, uvádza stránka www.alzheimer.sk. Príčiny Alzheimerovej choroby nie sú známe, ale je niekoľko rizikových faktorov - gény, faktory životného prostredia alebo vek.
SITA
Vzniku demencie, spôsobenej výraznou stratou mozgových buniek, môže čiastočne zabrániť vybudovanie čo najviac spojení medzi bunkami tým, že človek bude celý život mentálne aktívny. Ide o jav známy ako "kognitívna rezerva". Dobré vzdelanie sa preto spája so znížením rizika nástupu demencie. Najnovšia štúdia naznačuje, že mentálna stimulácia môže mať pozitívny efekt aj vo vyššom veku. Muži, ktorí odišli do dôchodku neskôr, začali trpieť demenciou neskôr ako tí, ktorí sa rozhodli nepracovať. Každý rok predĺženia pracovného pomeru spojili odborníci a odborníčky s posunutím vzniku ochorenia o šesť týždňov. "Možnosť, že kognitívna rezerva človeka sa môže zmeniť aj v neskoršom veku pridáva váhu konceptu 'použi to alebo to strať', v ktorom predĺženie aktívneho života má dôležitý zdravotný prospech, vrátane zníženia rizika demencie," tvrdí vedec John Powell. "Intelektuálna stimulácia, s ktorou sa stretávajú starší ľudia na pracovisku, môže predchádzať poklesu mentálnych schopnosti, a udržať tak ľudí dlhšie nad hranicou rizika demencie," dodal Simon Lovestone. Odborníci a odborníčky však pripúšťajú, že spôsob života dôchodcov a dôchodkýň sa mení, a že pre niektorých môže byť aj dôchodok rovnako intelektuálne stimulujúci ako práca. "Potrebujeme omnoho viac výskumov, aby sme pochopili, ako efektívne oddialiť, alebo dokonca predísť demencii," upozornil Lovestone.
Vedúca oddelenia výskumu Alzheimerovej spoločnosti Susanne Sorensen však tvrdí, že na výskume sa zúčastnilo príliš málo dobrovoľníkov, aby mohol priniesť jasné výsledky. "Môže existovať veľa dôvodov, prečo je neskorší odchod mužov na dôchodok spojený s neskorším nástupom demencie. Muži, ktorí odídu skoro na dôchodok tak môžu urobiť zo zdravotných príčin, ako hypertenzia či diabetes, čo zvyšuje riziko demencie. Môže to byť aj tým, že práca pomáha udržať myseľ a telo v aktivite, čo, ako vieme, znižuje riziko demencie," uviedla.
Alzheimerova choroba je deštruktívne ochorenie mozgu a patrí do skupiny chorôb nazývaných demencie. V súčasnosti ju nie je možné liečiť. Štatistiky západných krajín uvádzajú, že v priemere 1% ich populácie je postihnutých Alzheimerovou chorobou a radia ju na štvrté miesto najčastejších príčin úmrtia. Na Slovensku sa odhaduje počet postihnutých na 40- až 50-tisíc. Aspoň miernou formou tohto ochorenia trpí 15 percent ľudí nad 65 rokov, uvádza stránka www.alzheimer.sk. Príčiny Alzheimerovej choroby nie sú známe, ale je niekoľko rizikových faktorov - gény, faktory životného prostredia alebo vek.
SITA