Nerozumiem, prečo mám na Slovensku červenú

V ST extralige odohrali deväť z 54 zápasov základnej časti. Stúpla úroveň stretnutí, klesla či zostala rovnaká?
- Kto hovorí, že stúpla, je veľký klamár. Jednoznačne po odchode kvalitných hráčov z NHL alebo európskych klubov, ktorí našu extraligu oživili, úroveň musela klesnúť. Ale na druhej strane dostali šancu ďalší hráči, ktorí ju doteraz nemali. Verím, že aj z nich vyrastú niektorí, ktorí budú nasledovníkmi tých terajších v NHL. Ale uplynulý ligový ročník bol určite aj zásluhou hráčov z NHL atraktívnejší, bolo sa na čo dívať.
Ako vnímate skutočnosť, že sa nedarí mužstvám, ktoré pred sezónou deklarovali vysoké ciele: Zvolenu, Trenčínu, ale i Košiciam?
- Momentálne je liga veľmi vyrovnaná, od prvého až po desiate mužstvo. Každý môže s každým vyhrať i prehrať. Postupom času však dôjde k určitým väčším rozdielom. Osmička pre play-off sa začne dosť rýchlo rysovať.
Na čele tabuľky je Nitra, ktorú trénuje Čech Stavjaňa, druhý Poprad vedie ďalší Čech Svozil, v lige pôsobia ďalší dvaja českí tréneri v Slovane
a v Skalici. Sú azda českí tréneri lepší ako slovenskí?
- Klobúk dolu pred Nitrou. Aj na tomto príklade vidíme, čo dokážu urobiť skvelí diváci, ktorí dodávajú silu svojmu mužstvu. Nitra však bude musieť svoje domáce výkony potvrdzovať aj na ľade súperov. Pokiaľ spomínate českých trénerov, na tých nedám dopustiť. Z mojej hráčskej i trénerskej kariéry mám medzi nimi veľmi veľa kamarátov. V trénerských kvalitách nevidím väčší rozdiel, spomínaní tréneri aj pán Augusta či Pazourek nenosia nosy hore. Ale po základnej časti už nemusia byť takí úspešní, aj o tom je trénerská lavička.
Košice sa už po katastrofálnom začiatku v lige, zdá sa, pozviechali, pôjde to po výmene trénera Gregora za Selveka k lepšiemu?
- Košický klub je mojou srdcovou záležitosťou. Tu sme s viacerými kolegami strávili väčšinu svojho života. Pokiaľ ide o výmeny, dnes je jednoduchšie vymeniť trénera ako desať hráčov. Nepotvrdili sa však bombastické reči spred roka, že máme najlepšieho trénera v republike. Zrazu bombastický tréner musel po 6. kole odísť.
Majú Košice taký káder, že by mohli zaútočiť na majstrovský titul, keď ten ostatný z troch získali ešte v sezóne 1998/99?
- Aj keď je pred nami ešte niekoľko desiatok zápasov, už teraz hovorím: Budeme hrať finále.
Trúfate si teda už natipovať prvú štvorku?
- Budú to Nitra, Poprad, Košice a jeden z dvojice Slovan, Trenčín.
Prečo vy sám netrénujete nejaký klub?
- Asi preto, že som veľmi otvorený a kritický. Keď som hrával hokej, a nezahral som dobre, podrobili ma kritike. Túto vlastnosť mám aj ako tréner, keď niekto nezahrá alebo nerobí dobre, kritizujem to. Čo mám na srdci, to aj na jazyku. Aj keď si občas uvedomujem, že by som sa mal krotiť. Viem, že často mám pravdu. A pravdu má málokto rád, nielen v športe. Pritom chcem, aby moja kritika padla na úrodnú pôdu. A keď má niekto iný názor, nech povie, že Lukáč nemá pravdu, že trepe hlúposti. Ani Lukáč nie je neomylný.
Ak vás niektorý klub osloví, ste pripravený prijať funkciu trénera?
- Okamžite. Nikoho som nezabil ani neokradol. Mám dve vysoké školy. Učil som sa od veľmi dobrých trénerov. S kolegom Selvekom sme boli majstri republiky, so Selvekom ako hlavný tréner sme boli druhí, v Žiline som prevzal mužstvo, ktoré hralo prvú ligu a dvakrát sme hrali play-off extraligy. Nebol som neúspešný. Nerozumiem, prečo mám na Slovensku červenú. Čo som komu urobil, že nemôžem na Slovensku trénovať? Uškodiť človeku je veľmi ľahké, a mne sa potom veľmi ťažko vysvetľuje, že to tak nie je. Dozvedel som sa neuveriteľné veci. Keď v troch-štyroch prípadoch už padlo moje meno, vždy to niekto negoval.
Keď v Košiciach vymenili už spomínaného trénera Gregora, oslovili vás funkcionári klubu?
- Nie. Aj ma to urazilo, lebo si na túto funkciu trúfam. Rád by som opäť dostal šancu, aby som dokázal, čo viem. Ale tú nedostávam. Pritom niektorí tréneri ju už mali aj trikrát a stále sa točia v zabehnutom kolotoči. Keď trénera z jedného klubu vyhodia, myslíte si, že hneď v tom druhom klube bude lepší? Takto si u nás tréneri podávajú stoličky dokola.
Išli by ste trénovať aj do prvej ligy alebo  mládež, ako to robí napríklad váš niekdajší spoluhráč Igor Liba?
- Nemám vysoké nároky. Viem robiť s ľuďmi. Dovolím si povedať, že trénovanie dnes nie je veda. Vedou je psychológia, ako vychádzať a dôverovať hráčom, ako oni dôverujú trénerovi a funkcionárom, aká je partia a aké je kvalitné mužstvo. Tréner nerobí mužstvo, mužstvo tvorí trénera. Keď hrá mužstvo výborne, aj tréner je výborný, a platí to aj opačne. 
 

narodený

14. 2. 1954 v Košiciach

hráčska kariéra

VSŽ Košice, Dukla Jihlava, SC Rosenheim,
VEV Viedeň, Kirklady, Streetham Londýn,
Glen Rothers Glasgow

trénerská kariéra

VSŽ Košice, HC Košice, MHK Žilina,
asistent trénera reprezentácie SR

Čs. reprezentácia

146 zápasov, 70 gólov. Majster sveta 1977 a 1985,
strieborný na OH v Sarajeve 1984

ČS. LIGA

513 stretnutí, 393 gólov.
Najlepší ligový strelec
v roku 1980 (43  gólov)
a v roku 1982 (49  gólov).
V roku 1982 víťaz ankety Zlatá hokejka pre najlepšieho hráča čs. ligy
Karol Pátek