Nepokoje v Kirgizsku vyvolali zahraniční teroristi

Foto: SITA/AP

BRATISLAVA 25. júna (WEBNOVINY) - Vypuknutie etnických nepokojov na juhu Kirgizska medzi Uzbekmi a príslušníkmi domáceho etnika majú na svedomí "teroristi". V piatok to na stretnutí s novinármi v Bratislave povedala veľvyslankyňa Kirgizskej republiky na Slovensku Lidia Imanalievová. "Bola to veľmi dobre naplánovaná teroristická akcia," vyhlásila.

Nepokoje podľa Imanalievovej spoluorganizovali obaja synovia zosadeného prezidenta Kurmanbeka Bakijeva. Jeden z nich predtým pôsobil ako zástupca šéfa špeciálnych ozbrojených zložiek a v minulosti sa údajne stretával aj s predstaviteľmi zahraničných extrémistických islamských zoskupení. Druhý Bakijevov syn je vplyvným kirgizským oligarchom, pričom momentálne sa nachádza vo Veľkej Británii, kde požiadal o azyl. Obaja mali celú akciu zorganizovať, vyzbrojovať zahraničných militantov a vyvolávať etnické nepokoje na juhu krajiny medzi Uzbekmi a Kirgizmi.

Kirgizsko je geograficky aj etnicky rozdelené na chudobnejšiu južnú a bohatšiu severnú časť. Väčšina ústredných orgánov štátnej správy aj priemyslu je pritom sústredená na severe, obyvatelia južnej časti krajiny sa zaoberajú prevažne poľnohospodárstvom. Z južného Kirgizska, ktoré je domovom početnej uzbeckej menšiny, pochádza aj zosadený exprezident Bakijev. A práve tam vidí Imanalievová jednu z príčin zvýšeného etnického napätia v tejto časti Kirgizska. Uzbeci totiž za jeho vlády disponovali početnými výhodami, mali vlastné divadlá, školy aj televíznu stanicu.

Po násilnom prevrate a odchode Bakijeva do azylu v Bielorusku sa preto začali obávať, že nová dočasná vláda na čele s Rozou Otunbajevovou ich o tieto benefity pripraví. Podľa veľvyslankyne Kirgizska na Slovensku práve tento fakt využili zahraniční extrémisti na rozpútanie bojov medzi väčšinovými Kirgizmi a menšinovými Uzbekmi. Jednou z ich motivácií malo byť aj ovládnutie tejto časti krajiny a jej následné využitie v prospech obchodníkov s drogami. "Z južného Kirgizska chceli vytvoriť druhý Afganistan," myslí si Imanalievová. "Nejde len o etnický konflikt, ale aj politický," zdôraznila. "Je nepochopiteľné, čo sa stalo v meste Oš a Džalalabád. Bola to ozajstná vojna," uviedla veľvyslankyňa.

Na juhu Kirgizska, najmä v etnicky zmiešaných mestách Oš a Džalalabád, sa minulý týždeň odohrali krvavé etnické nepokoje medzi Kirgizmi a menšinovými Uzbekmi, najhoršie za posledných 20 rokov. Pred násilnosťami ušli státisíce ľudí, podľa ktorých boli brutálne útoky organizované ozbrojenými milíciami etnických Kirgizov, ktorí napádali svojich uzbeckých susedov. Vláda pripísala zodpovednosť za nepokoje zosadenému prezidentovi Kurmanbekovi Bakijevovi a jeho prívržencom. Bakijev, ktorý je od svojho zvrhnutia v apríli v exile v Bielorusku, akúkoľvek zodpovednosť za súčasnú situáciu v Kirgizsku odmieta. V posledných dňoch sa situácia mierne upokojila.

SITA