Neplatenie načas za práce je mimoriadne rozšírené

Pokles výkonov stavebníctva trvá už päť rokov. Produkcia v odvetví sa vlani znížila o vyše päť percent, ale v posledných mesiacoch na prelome minulého a tohto roka vzrástla. Je to náznak zlepšenia?

Výsledky za minulý rok signalizovali len to, že stavebníctvo malo ďalší prepadový rok. Koncoročné mierne zvýšenie je len vyrovnanie rozpočtového roku, nebolo to ani percentuálne také vysoké, aby dávalo nejaký signál. Mierne zvýšenie začiatkom tohto roka bolo takisto len na základe mierneho počasia a stavbári tak dokázali niečo spraviť. Bolo to naozaj len využitie počasia, ktoré umožnilo mierny nárast. Predchádzajúci január v roku 2013 bola tuhá zima, firmy preto dokončili alebo začali práce, ktoré mohli. Tento rozdiel je citeľný, ale aj tam bolo len mierne zvýšenie.

Dosiahlo už stavebníctvo dno a bude pokračovať v trende mierneho zvyšovania?
Takú nádej máme, ale konštatovať to by som v tomto momente v žiadnom prípade ešte nedokázal. Je pravda, že sú už podpísané niektoré väčšie kontrakty na výstavbu diaľnic, avšak reálne sú až v priebehu tohto roka. Reálne práce a s tým súvisiace platby vo firmách, ktoré získali zákazky, a pre ich subdodávateľov, budú až v druhej polovici tohto roka. V súčasnosti nemáme zázračný prútik ani od vlády ani od nikoho, aby naliali do stavebného sektora väčšie objemy peňazí. Zatiaľ stále musíme financovať zákazkové činnosti z vlastných alebo úverových zdrojov.

Ako to teda vidíte v tomto roku?
Tento rok by sme mali dosiahnuť dno a hlavne v druhej polovici roka by sa to malo rozbehnúť začatím prác na väčších infraštruktúrnych projektoch. Očakávame, že by mal byť záujem aj v pozemnom staviteľstve, či už vo forme nájomného bývania alebo zapojením súkromného sektora. Aby mali záujem stavať byty, ktoré môžu byť za primerané ceny aj prenajímané.

Aký je vzťah ceny a kvality, resp. vplyv cien stavebných prác na kvalitu?
Vo verejnom obstarávaní je prioritne využívané kritérium najnižšej ceny, čo pre nás spôsobilo neprimeranú cenovú vojnu. Jednotlivé firmy nielenže si vzájomne podliezali ceny, ale boli ochotné podliezať aj výrobné náklady jednotlivých komponentov stavebnej výroby. Je to jednoznačne zlé, choré a vedie len do záhuby konkrétnej stavebnej firmy, ale zároveň aj projektu, ktorý má realizovať. Takýchto prípadov máme na Slovensku veľa.

Nakoľko je na Slovensku rozšírené, že zhotovitelia stavieb neplatia načas svojím subdodávateľom? Napríklad, Váhostav neplatil riadne subdodávateľom pre stratovosť stavby diaľnice D1 Dubná Skala – Turany.
Je to mimoriadne rozšírené a pôsobí skoro ako smrteľná choroba pre stavebníctvo. Treba na ňu nájsť liek a jeden z nich je oddémonizovať tvorbu cien. Práve časť verejného obstarávania, kde sa každý obstarávateľ či už z pohľadu alibizmu alebo kvázi transparentnosti sústreďuje len na kritérium najnižšej ceny. Treba sa sústrediť na to, aby bol projekt reálny a stavebná firma, ktorá ho má zrealizovať, mala aj kapacity a svoje kvantifikované subdodávky na to, aby bola schopná to za ponúkanú cenu urobiť. Týkalo sa to aj spomínanej firmy. Išla do rizika a to sa prejavilo výrazne negatívnym vplyvom, že nebola schopná v primeranom čase platiť svojich subdodávateľov. Každý, kto si zazmluvní, či už je to zmluva s investorom alebo subdodávateľom, je povinný zmluvu plniť.

Je potrebný špeciálny zákon na ochranu subdodávateľov pri verejnom obstarávaní, ako to opäť navrhlo KDH?
Treba si zobrať dobré príklady z Nemecka, Francúzska či Švédska, kde regulácia je jednoznačne nastavená tak, že keď má niekto záväzok, a to aj k subdodávateľom, tak ho má plniť. Investor je povinný v záujme úspechu svojho realizovaného projektu na to dohliadnuť. Je to čisto praktická otázka z pohľadu realizácie a pre nás veľmi dôležitá.

Mali by sa stavebné firmy, ktorým bola dokázaná účasť na kartelovej dohode, aj keď v minulosti, zúčastňovať na verejnom obstarávaní?
Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR mi neprináleží komentovať, len ho rešpektovať. Čakáme na to, ako kompetentne sa Úrad pre verejné obstarávanie vyjadrí a s akými následkami je možné rátať práve v súvislosti s rozhodnutím súdu. Firmy, ktorých sa táto situácia týka, aj v súčasnosti pôsobia na našom trhu a majú zmluvné záväzky k verejným inštitúciám a svojim subdodávateľom. Môj názor čisto z pohľadu zamestnávateľského a zabezpečenia stability zamestnanosti v tomto sektore je taký, že by to ohrozilo práve stabilitu subdodávateľských vzťahov a firiem, ktoré sú naviazané na tieto stavebné spoločnosti. Je to ale len predpoklad. Keď ÚVO rozhodne tak, alebo onak, každá jednotlivá firma to bude musieť rešpektovať.

Keby sa stavebné spoločnosti pre kartelovú dohodu nemohli zúčastňovať na verejnom obstarávaní, dokázali by ich iné firmy nahradiť?
Vždy sa dá niečo nahradiť a vyrastie nové, vždy je nejaká zmena, ktorá sa rešpektuje a zabezpečí sa nejaký vývoj. Avšak v súčasnom stave, kde sú zmluvné záväzky, a z hľadiska ovplyvnenia zamestnancov firiem, by to malo na nich okamžitý vplyv.

Ministerstvo dopravy a výstavby ešte nepredložilo návrh nového stavebného zákona na medzirezortné pripomienkovanie. Zaujímali ste sa, čo sa okolo toho deje a prečo to meškanie?
Zaujímame sa o to, ale prioritne je to otázka na ministerstvo. Tiež by som rád vedel, prečo sa s týmto návrhom tak otáľa. Úradníci, ktorí pracujú na tomto zákone, nespia, ale pripravujú ho. Je to však taký zložitý proces, až mám obavy, či sú ho schopní na ministerstve zvládnuť. Nemáme aktuálne informácie, v akom je štádiu, preto by aj mňa zaujímalo, v akom štádiu ministerstvo v tomto momente je. Či je naozaj reálne, že to zabezpečia do vlády a parlamentu.

Nový stavebný zákon by mal podľa plánu ministerstva dopravy a výstavby nadobudnúť účinnosť 1. júla. Je to ešte reálne?
Nepredpokladám, že je to reálne. Keď to ministerstvo vníma tak komplikovane a aplikáciu zákona majú realizovať stavebné úrady, akceptovať stavebníci a účastníci stavebných konaní, tak je to veľa ľudí, ktorí sa budú musieť zhostiť novej situácie. Ak to má byť komplikovanejšie a zložitejšie ako v súčasnosti, tak nech to radšej nerobia a zostane to tak ako je. Čakáme na signály, ako sa s tým na ministerstve vysporiadajú.

Aký názor máte na pôvodnú verziu návrhu stavebného zákona, ktorá bola vlani v lete na širokej verejnej diskusii?
Pozitívny posun je záujem zvýšiť kontrolu kvality. To súvisí so stavebným dozorom, s vedením a povoľovaním stavieb, s odborníkmi alebo úradníkmi, ktorí majú úlohu zabezpečiť realizáciu zákona.

A čo je na tom negatívne?
Časový priestor na povoľovanie stavieb. A to sa doslova týka investorov, stavebníkov aj stavebných firiem, kde konečné rozhodnutie stále, aj podľa najnovšieho návrhu zákona, prináleží konkrétnemu zástupcovi obce, teda starostovi, ktorý nemá limitný termín na rozhodnutie. Sme odkázaní na to, či starosta dá svoj podpis alebo nedá. Keď je príprava výstavby, nejaký biznis plán, tak má byť limitovaný časom a ten čas by sme mali dodržať. A dodržanie by malo platiť aj na stavebný úrad. To je naša nosná požiadavka z pohľadu stavebníka alebo aj investora, aby sa časové postupnosti stransparentnili.

Zhováral sa Martin Benko