Neovládateľná príťažlivosť

Nikdy predtým som ju nevidel. Naše oči sa stretli a ako sme sa míňali, naše hlavy sa otočili. Zbadal som, ako sa jej na tvári mihol úsmev. Obaja sme pokračovali v chôdzi, ale stále sme sa otáčali. Vtedy sa udialo čosi čudné. Zostala stáť. Nemohol som od nej odtrhnúť oči a tiež som sa zastavil. Zdalo sa mi, že sa zastavil aj čas. Dav okolo nás prúdil, ale jediné, čo som videl, bola ona. ,,Kto ste?“ spýtal som sa. Tak sme sa predstavili. Povedala, že sa volá Nora a pracuje v optike. Zašli sme spolu na kávu.
Aj za stolom sme sa stále jeden druhému pozerali do očí, Nora mala zúžené zreničky a náhle sa dotkla mojej ruky. Ten dotyk bol elektrizujúci! O chvíľku som sa pristihol, že sa dotýkam jej ramena. A stále sme nemohli jeden od druhého odtrhnúť oči. Potom su ju začal cítiť. Možno som ju cítil po celý ten čas, ale netušil som to. Ako sme tam s Norou sedeli, hľadeli si do očí a dotýkali sa jeden druhého, naše tváre a telá vzájomne komunikovali. Hovorili jasnou rečou - nesmierne ťa chcem! Razili sme si cestu hlbšie a hlbšie jeden do druhého. Čo sa malo stať, stalo sa. Bolo to prirodzené    a svojím spôsobom aj nevyhnutné. Po káve sme sa vybrali ruka v ruke do jej bytu. Boli sme ako pobláznení puberťáci na zadnom sedadle auta, užívali si jeden druhého a ani sme sa nestihli dostať do postele. Naše telá spolu tancovali už v hale, na dlážke. Navzájom poprepletaní sme postupne odhadzovali kúsky oblečenia, milovali sme sa vášnivo na tisíc spôsobov. Mali sme pocit, že patríme  k sebe, že sme sa už aj predtým milovali nespočetne veľakrát, tak sme boli zohratí     a naše telá reagovali presne tak, ako si to ten druhý predstavoval.
Čo sa to vlastne vtedy medzi nami odohralo? Bol to ten najčudnejší vzťah, aký sme obaja mali. Neskončili sme spolu, ale nepochybne sme si aspoň na chvíľu užili veľa zábavy a neuveriteľného sexu. Stále sme priatelia, ktorých vzrušuje vzájomné stretnutie. Naše telá sa jednoducho nechcú vzdať. Škoda len, že to načasovanie zrejme nebolo ideálne...Milan, 40 rokov, Martin