BRATISLAVA 24. januára (WEBNOVINY) - Neorientujme sa na minulosť, ale sústreďme sa na budúcnosť. Na dnešnom stretnutí so zástupcami národnostných menšín žijúcich na Slovensku to v uvítacom príhovore uviedol prezident Slovenskej republiky Ivan Gašparovič.
"Som veľmi rád, že môžem povedať o menšinách a o nás všetkých, že nachádzame spoločnú cestu a ekonomické, spoločenské, sociálne úspechy, ktoré sme dosiahli, sú našou spoločnou zásluhou," doplnil Ivan Gašparovič. Na stretnutie s ním a prvou dámou Silviou Gašparovičovou prišli do Prezidentského paláca zástupcovia menšiny maďarskej, rómskej, českej, rusínskej, ukrajinskej, nemeckej, poľskej, moravskej, ruskej, bulharskej, chorvátskej a židovskej. V mene všetkých sa prezidentovi prihovoril Ivan Hriczko z Rómskej tlačovej agentúry. Na slovensko-maďarských vzťahoch je stálo čo zlepšovať. Po stretnutí s prezidentom to pre médiá uviedol predseda Csemadoku Béla Hrubík. "Čo sa týka slovensko-maďarských vzťahov, vláda v prvej polovici januára zaútočila na maďarskú menšinu. My si nemyslíme, že maďarská menšina požaduje nadštandardné práva. My by sme chceli len také isté práva, ako má väčšinový národ a ja si myslím, že toto naše želanie je pochopiteľné," pokračoval Hrubík. Dodal, že to nesúvisí so zrušením registrácie združenia za autonómiu na južnom Slovensku komárňanského podnikateľa Jánosa Bószu. "Myslím si, že pán Bósza má nejaké čudné myšlienky," doplnil Hrubík a pokračoval, že "o autonómii v Európe rozprávať môžeme, toto je demokratický svet a ja si myslím, že aj Slovensko je demokratickým štátom, kde sa môžeme rozprávať o čomkoľvek, čo je problematické a čo nie je vyriešené." Slovenská vláda podľa Ivana Hriczka rozbieha v súčasnosti viacero dobrých projektov, ktoré pomáhajú národnostným menšinám na Slovensku. V súvislosti s rómskou menšinou je to prostredníctvom vyrovnávacích opatrení, podporných programov, ako sú napríklad sociálne štipendiá, obedy za korunu a podobne, dodal Hriczko. To, čo treba zlepšiť, je podľa jeho slov práca s komunitami, politika štátu by mala viac zohľadňovať potreby regiónov. Na margo kritiky mimovládnych organizácií, predovšetkým Amnesty International, že rómska komunita je na Slovensku segregovaná, Hridzko reagoval: "Amnesty International sa venovala spišskému regiónu, ktorý je bohužiaľ najproblémovejším, je to dôsledok niekoľkoročnej izolácie regiónu. Ide o zdedenú záležitosť, ktorú sa táto vláda snaží riešiť. Spišský región nie je reprezentatívny bod SR." Pokračoval, že na Slovensku máme lokality, kde posúvame problematiku iným smerom. "Treba si ale uvedomiť, že bolo jednoduché segregovať, podporovať segregačnú politiku a veľmi náročné je desegregovať týchto ľudí," dodal Hriczko. (SITA)