04. júna 2017
Na archívnej snímke špeciálny prokurátor Dušan Kováčik. Foto: FOTO TASR - Andrej GalicaBratislava 4. júna (TASR) - Počet osôb stíhaných pre niektorý z trestných činov korupcie, ale aj počet obžalovaných a odsúdených, v posledných troch rokoch evidentne klesá. V správe o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) za minulý rok to priznáva špeciálny prokurátor Dušan Kováčik.
Podľa jeho slov fyzické, ale aj právnické osoby často nie sú ochotné spolupracovať s orgánmi činnými v trestnom konaní pri odhaľovaní a objasňovaní korupcie, čím je odhaľovanie a postihovanie tohto druhu kriminality nepochybne sťažené. Dôvody tejto neochoty vidí dva. Prvým je preformalizovaný Trestný poriadok, v dôsledku čoho každého oznamovateľa korupcie čaká v priebehu vyšetrovania a súdneho pojednávania doslova martýrium.
"
Najprv musí byť vypočutý ako oznamovateľ, po začatí trestného stíhania ako svedok. Po vznesení obvinenia musí byť opätovne vypočutý ako svedok, a to v prítomnosti obhajcu obvineného. Často sa musí zúčastniť aj konfrontácie medzi ním a obvineným. A najmenej jeden výsluch ho ešte čaká na hlavnom pojednávaní. Veľa oznamovateľov korupcie sa výslovne vyjadrilo, že ak by vedeli, čo ich čaká, ani by trestné oznámenie nepodávali," uvádza sa v správe.
Za druhú príčinu označuje ÚŠP tlak zo strany niektorých novinárov, ale aj politikov namierený ÚŠP. "
Vo verejnosti sa prezentujú názory, že tento úrad všetky korupčné veci 'zametá pod stôl'. Využívajú na to niektoré neskončené trestné veci, ktoré v skutočnosti ani nie sú kvalifikované ako korupčné trestné činy," zdôraznil Kováčik.
Pre korupčné trestné činy bolo v roku 2016 stíhaných 113 páchateľov, čo bol veľmi podstatný pokles oproti roku 2015, kedy ich bolo 173. V roku 2014 bolo pre korupčné trestné činy stíhaných 209 páchateľov. Obžalovaných bolo 56 osôb (rok 2015 – 60, rok 2014 – sto osôb) a dohoda o vine a treste bola uzavretá s 27 obvinenými (rok 2015 - 85 osôb, 2014 – 73 osôb. Odsúdených bolo vlani 71 ľudí (rok 2015 – 138, rok 2014 – 149).
"
Je potrebné opätovne zdôrazniť, že orgány prokuratúry, a teda aj ÚŠP, sú represívne orgány, ktoré vstupujú do konania až vtedy, ak je odhalené podozrenie z trestného činu a až potom začína prokurátorský dozor. Prokuratúra nie je prioritne orgán prevencie, nemá ani oprávnenie, ani procesné, personálne a materiálne podmienky na odhaľovanie trestnej činnosti," vysvetľuje úrad v správe. Akékoľvek tvrdenia v zmysle, že za malý počet stíhaných korupčných trestných činov nesie zodpovednosť úrad špeciálnej prokuratúry, ktoré prezentovala dokonca aj časť právnickej verejnosti, nemajú podľa Kováčika opodstatnenie. "
Na odhaľovaní trestných činov, nevynímajúc korupciu, sa podieľa najmä polícia," odkázal.
ÚŠP tvrdí, že k efektívnemu boju proti korupčnej trestnej činnosti by po dôkladnej právnej analýze prispelo aj zavedenie tzv. testu integrity (spoľahlivosti). Spočíval by v tom, že polícia by mala zákonné oprávnenie na vytvorenie vhodných podmienok na spáchanie trestného činu alebo disciplinárneho previnenia pre príslušníka alebo zamestnanca ozbrojeného zboru s tým, že pokiaľ by táto osoba nebola úspešná v teste, bolo by proti nej začaté disciplinárne alebo trestné konanie. "
Toto opatrenie by mohlo prispieť k tomu, že príslušníci a zamestnanci ozbrojených zborov, ktorí sú náchylní k páchaniu trestnej činnosti, resp. napr. k úmyselnému neplneniu si svojich povinností, by ozbrojené zbory museli opustiť," navrhuje úrad.
V Českej republike je tento inštitút zavedený pod názvom skúška spoľahlivosti, pričom za sedem rokov ich bolo vykonaných 227. "
Bolo zistených 27 prípadov podozrenia na protiprávne konanie, ktoré boli riešené v rámci trestného konania alebo v disciplinárnom konaní. Vláda ČR konštatovala, že skúšky spoľahlivosti majú veľmi vysoký preventívny účinok medzi príslušníkmi a zamestnancami bezpečnostných zborov," dodal ÚŠP s tým že situácii pomôže aj systematická preventívna činnosť vo forme pravidelného informovania občanov o škodlivých následkoch korupcie pre spoločnosť.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR