|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Pondelok 4.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Karol
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
31. júla 2019
Nemecký vicekancelár je skeptický voči misii USA v Hormuzskom prielive
Olaf Scholz, archívna snímka.
Zdieľať
Olaf Scholz, archívna snímka. Foto: TASR/AP
Berlín 31. júla (TASR) - Nemecký vicekancelár a minister financií Olaf Scholz v stredu uviedol, že vníma veľmi skepticky žiadosť Spojených štátov o účasť Nemecka na vojenskej misii v Hormuzskom prielive.Posilnenie úsilia o ochranu Hormuzského prielivu - rozprestierajúceho sa pri vstupe do Perzského zálivu - navrhli USA v čase zvýšeného napätia medzi Washingtonom a Iránom. Cez tento prieliv prechádza približne pätina svetovej ropy, píše agentúra Reuters.
Americké veľvyslanectvo v Berlíne v utorok oznámilo, že Spojené štáty oficiálne požiadali Nemecko, aby sa pridalo k Francúzsku a Británii pri misii, ktorej cieľom je zaistiť bezpečnosť lodnej dopravy v Hormuzskom prielive a "bojovať proti iránskej agresii".
"Som voči tomu veľmi skeptický a myslím si, že tieto pochybnosti majú aj mnohí iní," povedal Scholz v televízii ZDF. Podľa jeho slov je dôležité zabrániť vojenskej eskalácii v zmienenom regióne, no pri navrhovanej misii hrozí, že bude zatiahnutá do ešte väčšieho konfliktu. "Preto si myslím, že to nie je dobrý nápad," dodal.
Scholzovi sociálni demokrati z SPD, koaličný partner kresťanských demokratov kancelárky Angely Merkelovej, sú výrazne proti účasti na takejto misii. Po otázke, či strany nemeckej vládnej koalície majú rovnaký názor na žiadosť USA, Scholz povedal: "Áno, mám ten dojem."
Minister dodal, že Berlín naďalej pokladá medzinárodnú jadrovú dohodu s Iránom za najlepšiu možnosť, ako islamskej republike zabrániť vo vývoji jadrových zbraní.
Napätie v regióne Perzského zálivu sa vyostrilo po tom, ako britské vojenské námorníctvo začiatkom júla asistovalo pri zadržaní iránskeho tankera pri Gibraltári. Londýn vyjadril presvedčenie, že toto plavidlo prepravovalo ropu do Sýrie a porušovalo tak sankcie Európskej únie.
Irán v zrejmej odvete zadržal tankery plaviace sa pod britskou a panamskou vlajkou v Hormuzskom prielive, kadiaľ prechádza strategicky významná dopravná trasa. Británia v pondelok v tejto súvislosti oznámila, že chce v Perzskom zálive zriadiť námorné ochranné sily pod vedením Európy. Britský návrh sa však podľa agentúry AFP stretol v Európe len s vlažnou odozvou.
Francúzsko vo štvrtok na britskú výzvu reagovalo vyhlásením, že nie je ochotné vyslať do oblasti Perzského zálivu ďalšie vojenské sily, avšak je pripravené vymieňať si s Londýnom informácie a koordinovať využitie vojenských kapacít, ktoré v regióne už má. Naopak, záujem vyjadrili Dánsko, Poľsko, Portugalsko, Španielsko či Švédsko, uviedla agentúra DPA s odvolaním sa na diplomatické zdroje v Bruseli.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR