Nemecko pred ukončením uhoľnej energetiky uváži vplyv na zamestnanosť

Berlín 24. apríla (TASR) - Nemecká vláda nemieni rozhodnúť o plánovanom ukončení výroby energie z uhlia, kým nebude mať k dispozícii analýzu možných dôsledkov na zamestnanosť. S odvolaním sa na ministra hospodárstva Sigmara Gabriela o tom informovala agentúra Reuters.


Nemecko chce do roku 2020 zaistiť dodávky energie a súčasne znížiť emisie oxidu uhličitého (CO2) o 40 % a do dvoch rokov po tomto termíne úplne vystúpiť aj z jadrovej energetiky. V súvislosti s týmto cieľom vláda navrhla sankcie pre najstaršie uhoľné elektrárne, ktoré najviac znečisťujú ovzdušie.

Energetické spoločnosti a spolkové krajiny sa však obávajú, že tieto opatrenia ohrozia ťažbu uhlia a pracovné miesta. Banícke odbory plánujú v sobotu (25. apríla) v Berlíne masové demonštrácie proti navrhovanému vystúpeniu z uhoľnej energetiky. Podľa odborovej organizácie IG BCE to môže ohroziť až 100.000 pracovných miest.

Najväčšia nemecká elektrárenská spoločnosť RWE a ďalšie energetické firmy upozornili, že ukončenie výroby elektriny z uhlia povedie k okamžitému uzatvoreniu hnedouhoľných elektrární RWE.

"Potrebujeme istotu o číslach a dôsledkoch," napísal Gabriel v liste pre IG BCE a ďalšiu odborovú organizáciu Verdi. "Dovtedy sa o ničom nerozhodne." Zároveň informoval, že nariadil vypracovanie analýzy o dopadoch vládnych návrhov na ceny elektrickej energie, na ciele znižovania emisií CO2 a činnosť elektrární a baní. "Pokiaľ analýza skutočne potvrdí obavy IG BCE a Verdi z katastrofálnych dôsledkov pre priemysel a podstatných strát pracovných miest, ministerstvo hospodárstva, samozrejme, zmení návrhy na dosiahnutie klimatických cieľov," dodal Gabriel.

V liste pre odbory minister zdôraznil pripravenosť rokovať o alternatívnych návrhoch na dosiahnutie klimatických cieľov Nemecka a zároveň na ochranu pracovných miest. Vyzval odbory ku konštruktívnemu dialógu.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva pre energetiku Rainer Baake v snahe ukázať ochotu ku kompromisom navrhol prepojenie poplatkov za emisie CO2 uhoľných elektrární nad určitým limitom s vývojom cien elektriny. V praxi by to znamenalo, že poplatok by sa zvyšoval v časoch vyšších cien elektriny a, naopak, klesal, ak by cena energie padla pod 40 až 42 eur za megawatthodinu.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR