Nemáme centrálnu ochranu autorských práv, má sa to zmeniť

Foto: SITA/KRPZ BRATISLAVA 5. februára (WEBNOVINY) - Na Slovensku neexistuje centrálny systém boja proti falšovaniu a pirátstvu. Vzniknúť by mal vytvorením Medzirezortnej komisie pre koordináciu spolupráce v oblasti boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu. Navrhuje to Úrad priemyselného vlastníctva SR v materiáli predloženom 28. januára do pripomienkového konania. Problémy porušovania práv duševného vlastníctva u nás riešia jednotlivé rezorty. Informačné zdroje sú preto čiastočné a nekomplexné a to bráni získaniu skutočného obrazu o aktuálnej situácii. "Slovensko spoločne so Švédskom, Estónskom a Bulharskom sú v súčasnosti už jedinými krajinami EÚ, ktoré ešte nemajú nielen systém centrálnej koordinácie, ale ani prijatú národnú stratégiu boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu", uvádza v materiáli úrad priemyselného vlastníctva. Na vznik koordinačného orgánu nás pritom vyzývajú aj európske inštitúcie.


Medzi inštitúcie, ktorých sa týka problematika falšovania alebo autorského pirátstva, patria ministerstvá financií, hospodárstva, kultúry, pôdohospodárstva, spravodlivosti, vnútra, zdravotníctva a zahraničných vecí. Ochrana autorských práv taktiež spadá pod Colnú správu SR, Generálnu prokuratúru SR, Slovenskú obchodnú inšpekciu a Úrad priemyselného vlastníctva SR. Týka sa i organizácii kolektívnej správy práv - SOZA (Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam), LITA (autorská spoločnosť), SLOVGRAM (nezávislá spoločnosť výkonných umelcov), OZIS (Ochranné združenie interpretov Slovenska) a SAPA (Slovenská asociácia producentov v audiovízii) a mimovládnych organizácií pôsobiacich v oblasti ochrany práv duševného vlastnícka. Boj proti falšovaniu a autorskému pirátstvu sa popri spomínaných subjektoch verejného sektora dotýka aj organizácií akými sú: Slovenská komora patentových zástupcov, Slovenská obchodná a priemyselná komora, Národná skupina Medzinárodnej federácie fonografického priemyslu (IFPI) a Business Software Alliance (BSA).

Komisia má byť multirezortný, koordinačný a odborný orgán zriadený na medzirezortnú koordináciu uplatňovania opatrení na znižovanie porušovania práv duševného vlastníctva. Gestorom komisie má byť Úrad priemyselného vlastníctva SR. Z návrhu štatútu komisie ďalej vyplýva, že komisia by mala mať 12 členov, medzi nimi po jednom zástupcovi by malo mať spomínaných osem ministerstiev. Po jednom členovi má mať v komisii tiež Generálna prokuratúra SR a Slovenská obchodná inšpekcia. Na čele komisie má byť predseda Úradu priemyselného vlastníctva SR a podpredsedom zástupca Colného riaditeľstva SR. Komisia by pritom mala spolupracovať s vedeckými inštitúciami a ďalšími subjektmi zaoberajúcimi sa ochranou práv duševného vlastníctva. Náklady na jej činnosť sa majú hradiť zo štátneho rozpočtu a rozpočet má byť súčasťou Úradu priemyselného vlastníctva. Komisia by okrem iného mala vypracovať národnú stratégiu a akčný plán boja proti falšovaniu a autorskému pirátstvu, tiež by sa mala starať o výmenu informácií o falšovaní a autorskom pirátstve na európskej úrovni. Navrhuje sa, aby sa venovala aj osvete - vysvetľovaniu dôležitosti ochrany duševného vlastníctva verejnosti a organizovať vzdelávanie pre odborníkov. Mala byť tiež podporovať existujúci informačný portál o duševnom vlastníctve - http://www.dusevnevlastnictvo.gov.sk. Komisia by v neposlednom rade mohla tiež predkladať návrhy ministrom na prijímanie opatrení na ochranu práv duševného vlastníctva.

Práva duševného vlastníctva sú jedným z predpokladov fungovania konkurencieschopnej spoločnosti. "Porušenia práv duševného vlastníctva spôsobujú značné hospodárske ujmy, pričom rastúci počet falšovaných výrobkov zároveň predstavuje reálnu hrozbu pre zdravie a bezpečnosť spotrebiteľov. Je preto v našom spoločnom záujme disponovať citlivým systémom ochrany a presadzovania práva, ktorý bude stabilný, primeraný a spravodlivý," píše sa v materiáli o vzniku komisie na ochranu autorských práv.

Boj proti falšovaniu a pirátstvu a s ním súvisiace kompetencie sa v rámci jednotlivých členských štátov EÚ výrazne líšia. Kompetencie môžu patriť jednému ministerstvu alebo úradu (napr. Úrad duševného vlastníctva vo Veľkej Británii), alebo môžu byť rozdelené medzi viaceré inštitúcie (Estónsko, Slovinsko a Litva). V niektorých krajinách je vnútroštátna kompetencia pre problematiku falšovania a pirátstva podporovaná osobitnými výbormi alebo skupinami, ktoré sa schádzajú podľa potreby (Belgicko, Litva a Fínsko). Ostatné štáty, ako je Česká republika, Francúzsko, Maďarsko, Taliansko, Lotyšsko, Poľsko a Španielsko, prijali efektívnejší postup vytvorením osobitného subjektu, ktorý zastáva úlohu hlavného koordinátora.