|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Nedeľa 22.12.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Adela
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
23. júna 2009
Neformálne stretnutie organizované SAC o pozícii Slovenska voči Rusku
Základom zahraničnej politiky každého štátu sú záujmy. V prípade Ruska však ich definovanie nebolo vždy jednoduché. „Proruskosť“ slovenských vlád od vzniku samostatného štátu nebola na rozdiel od ...
Zdieľať
BRATISLAVA 23. júna (WN/PR) - Základom zahraničnej politiky každého štátu sú záujmy. V prípade Ruska však ich definovanie nebolo vždy jednoduché. „Proruskosť“ slovenských vlád od vzniku samostatného štátu nebola na rozdiel od mnohých iných zahraničnopolitických otázok riešená konsenzuálne. Správanie sa krajiny, ale aj jej oficiálna rétorika, sa tak neraz menili spolu s výmenou osôb v premiérskom kresle, pričom ako odznelo v diskusii, Rusko svojim zasahovaním do našich vnútorných vecí pred zavŕšením integračného procesu bránilo v modernizácii Slovenska. S cieľom priblížiť sa k hľadaniu konsenzuálneho štátneho záujmu v kontexte nášho členstva v euroatlantických štruktúrach sa v stredu na neformálnom stretnutí rozprávali významní predstavitelia oboch ideových pólov.
Po vstupe do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sú debaty o základnej línii slovenskej zahraničnej politiky vyriešené. Konkrétna podoba našej politiky voči Rusku však zostáva priestorom, kde bude aj naďalej potrebné hľadať najvýhodnejšie riešenia. V tomto zmysle je poznanie slovenského záujmu nevyhnutným predpokladom úspešného postupu. V diskusii nemohla zostať nedotknutou téma energetickej bezpečnosti, ktorá dominovala debatám o Rusku v tomto roku. Kým názory na to, kto bol vinníkom nedostatku plynu, sa líšili, diverzifikáciu jeho zdrojov do budúcnosti podporili všetci zúčastnení. Cieľom Slovenska by totiž nemalo byť analyzovanie proruskosti jeho politiky, ale výhodnosti pre štát. V tomto zmysle je potrebné pristupovať aj k pozícii Slovenska k budovaniu alternatívnych transportných tepien, akými sú ruské projekty South Stream a Nord Stream, či európsky projekt Nabbucco. Slovensko by podľa názorov viacerých zúčastnených malo diskutovať o dodávkach strategickej suroviny nielen s Ruskom, ale aj s významnými európskymi hráčmi. Zároveň, ako odznelo na stretnutí, príkladom by nám mohla byť Česká republika, ktorá dováža až pätinu zemného plynu z neruských zdrojov. Čistejší a výhrevnejší nórsky plyn je síce drahší od toho ruského, ale z hľadiska rizík vyplývajúcich z prerušenia dodávok, je táto cena považovaná za investíciu do bezpečnosti.
Neformálne stretnutie, ktoré v stredu zorganizovala Slovenská atlantická komisia v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku v bratislavskej kaviarni Scherz, malo podporiť diskusiu o pozícii krajiny voči Rusku. Odznelo v nej, že silné a konsolidované Rusko je v prospech Slovenska a Európy. Silné Slovensko v zmysle definovania zahraničnej politiky vyplývajúcej z jeho záujmov je rovnako dôležité, pričom ako člen EÚ a NATO má od roku 2004 možnosť presadzovať svoje záujmy aj na multilaterálnej úrovni.
Po vstupe do Európskej únie a Severoatlantickej aliancie sú debaty o základnej línii slovenskej zahraničnej politiky vyriešené. Konkrétna podoba našej politiky voči Rusku však zostáva priestorom, kde bude aj naďalej potrebné hľadať najvýhodnejšie riešenia. V tomto zmysle je poznanie slovenského záujmu nevyhnutným predpokladom úspešného postupu. V diskusii nemohla zostať nedotknutou téma energetickej bezpečnosti, ktorá dominovala debatám o Rusku v tomto roku. Kým názory na to, kto bol vinníkom nedostatku plynu, sa líšili, diverzifikáciu jeho zdrojov do budúcnosti podporili všetci zúčastnení. Cieľom Slovenska by totiž nemalo byť analyzovanie proruskosti jeho politiky, ale výhodnosti pre štát. V tomto zmysle je potrebné pristupovať aj k pozícii Slovenska k budovaniu alternatívnych transportných tepien, akými sú ruské projekty South Stream a Nord Stream, či európsky projekt Nabbucco. Slovensko by podľa názorov viacerých zúčastnených malo diskutovať o dodávkach strategickej suroviny nielen s Ruskom, ale aj s významnými európskymi hráčmi. Zároveň, ako odznelo na stretnutí, príkladom by nám mohla byť Česká republika, ktorá dováža až pätinu zemného plynu z neruských zdrojov. Čistejší a výhrevnejší nórsky plyn je síce drahší od toho ruského, ale z hľadiska rizík vyplývajúcich z prerušenia dodávok, je táto cena považovaná za investíciu do bezpečnosti.
Neformálne stretnutie, ktoré v stredu zorganizovala Slovenská atlantická komisia v spolupráci so Zastúpením Európskej komisie na Slovensku v bratislavskej kaviarni Scherz, malo podporiť diskusiu o pozícii krajiny voči Rusku. Odznelo v nej, že silné a konsolidované Rusko je v prospech Slovenska a Európy. Silné Slovensko v zmysle definovania zahraničnej politiky vyplývajúcej z jeho záujmov je rovnako dôležité, pričom ako člen EÚ a NATO má od roku 2004 možnosť presadzovať svoje záujmy aj na multilaterálnej úrovni.