Necítil som žiadnu krivdu

Do slovenskej reprezentácie sa vraciate po ročnej odmlke. S akými pocitmi?

- Som rád, že som dostal pozvánku a môžem si opäť obliecť reprezentačný dres. Už sa veľmi teším.
Nehneváte sa už, že ste pred aprílovým šampionátom v Rakúsku nedostali v národnom mužstve šancu, pritom  ste v extralige patrili medzi najlepších hráčov?
- Nie. Necítil som žiadnu krivdu, bral som to normálne. Vlani bola v lige obrovská konkurencia, hrali v nej chalani z NHL, ktorí napokon vytvorili na šampionáte kostru reprezentácie. Ja som s tým aj počítal.
Ako vidíte ambície mužstva na nemeckom turnaji?
- To je teraz ťažko povedať. Nepoznám totiž kvalitu súperov a neviem ani odhadnúť silu nášho výberu. Viem, že veľa chalanov sa ospravedlnilo pre zdravotné problémy, ale verím, že nesklameme.
Pôvodne mal prísť aj váš klubový spoluhráč Martin Bartek. Prečo chýba?
- Zranil si koleno.
Vo výbere však nechýba váš bývalý spoluhráč z bratislavského Slovana Michal Hudec. Plánujete oprášiť belasé časy a nastúpiť v jednom útoku?
- Rád by som, ale to bude závisieť od trénerov, ako sa rozhodnú.
Figurujete aj v širšej
51-člennej nominácii na olympijské hry v Turíne. Rozmýšľali ste nad tým, akú máte šancu dostať sa do konečného výberu trénera Františka Hossu?
- Priznám sa, že som zatiaľ nad tým neuvažoval. Mňa teší, že som sa vôbec dostal do širšieho kádra. Do začiatku olympiády ostáva strašne veľa času, stať sa môže hocičo, ale samozrejme, že sa o nomináciu popasujem. No ak do Turína nepocestujem, tak to pre mňa nebude tragédia.
Od leta pôsobíte v ruskom Novokuznecku. Spokojný?
- Osobne áno, darí sa mi vcelku dobre, ale mužstvu to nejde úplne podľa predstáv. Mohli by sme mať na konte viac bodov, ale je to spôsobené tým, že v lete z kádra odišlo až štrnásť hráčov a adekvátna náhrada za nich neprišla.
Chýba vám niečo v Rusku, nemáte žiadne problémy?
- Ja som sa rýchlo adaptoval. Problémy mi nerobí ani strava. Všetko je v absolútnom poriadku. Chýba mi akurát slepačia polievka. Hneď ako som v piatok priletel do Bratislavy, volal som manželke, aby mi ju uvarila.

Marián Korbel