Nechcený princ z Walesu

BRATISLAVA 14. novembra (WEBNOVINY) - Krátko pred polnocou, 14. novembra 1948 ohlásil Buckinghamský palác narodenie najstaršieho dieťaťa princeznej Alžbety. Do hodiny sa správa o narodení syna dedičky anglického trónu rozľahla po celom kráľovstve. O mesiac neskôr sa skončili špekulácie o tom, ako sa bude chlapec volať. Princa Charlesa Philipa Arthura Georgea pokrstil arcibiskup Canterburský George Fisher. Podľa tradície - vodou z rieky Jordán.

Detstvo malého princa poznačilo postavenie jeho rodičov, čo spôsobilo, že sa s nimi často dlhšie nevidel. Keď sa zdravotný stav jeho starého otca, kráľa Juraja IV. zhoršil, princezná Alžbeta bola čoraz vyťaženejšia. Výsledkom bolo, že malý Charles raz údajne svoju matku po dlhšej odluke nespoznal. Princov otec, vojvoda z Edinburghu, bol často mimo krajiny, čo súviselo s jeho pôsobením v armáde. Charles preto vyrastal v spoločnosti kráľovnej matky a pestúnok. Vo februári 1952 kráľ zomrel, Charlesova matka sa stala kráľovnou a on bol odvtedy prvým nástupníkom v línii na trón. Okrem toho sa kráľovská rodina presťahovala z Clarence House v St. James do Buckinghamského paláca. Charles mal už päť rokov a bolo treba myslieť na jeho budúce vzdelanie. Apetít po učení sa u neho ale neprejavil. Charakterizovalo ho skôr denné snívanie, fyzicky bol tiež menej zdatný a preto sa neprejavil ani v športe. S otcom nemal v tom čase Charles veľmi dobrý vzťah a slzy v jeho očiach neboli výnimkou. Po troch rokoch v materskej škole sa princovi rodičia rozhodli porušiť protokol a prihlásili ho do školy Hill House v Západnom Londýne. V škole mal zväčša problém s koncentráciou, boj zvádzal s matematikou, vynikal však na čítaní a hodinách výtvarnej výchovy. Následne študoval na Cheam School v Berkshire. Osamelosť ho neopúšťala a v škole sa cítil absolútne izolovaný od sveta. V tom istom roku udelili Charlesovi titul Princ z Walesu. Okrem toho si našiel záľubu v divadle, v čom vynikal vďaka dobrému prednesu a silnému hlasu.

V roku 1962, päť rokov po opustení školy nasledoval kroky svojho otca. Začal študovať na škole v Gordonstoune v severovýchodnom Škótsku. Jeho otec si myslel, že princ tam zmužnie, no dobrý úmysel mal skôr opačný efekt. Princ sa totiž na škole cítil ako vo väzení. Niekoľkokrát sa vyjadril, že miesto, na ktorom sa nachádza, je "čisté peklo" a túžil po návrate domov. Spolubývajúci ho v noci bili vankúšmi a ohadzovali ho papučami. Princ sníval o návrate do Balmoralu, kde rád rybárčil, lovil divú zver a mohol byť so svojou rodinou. V úzkosti čoraz častejšie siahal po poézii. Počas druhého roka štúdia sa osmelil a stal sa členom družstva v závode plachetníc. Čoskoro ho vyslali do austrálskej školy v Timbertope. Tu sa konečne osamostatnil, páčilo sa mu tu. Jeho návrat do Škótska na jeseň roku 1966 bol opäť preniknutý obavami, ale po novej skúsenosti sa rýchlo adaptoval. O rok neskôr zložil úspešne skúšky z dejín a francúzštiny a konečne mohol nenávidený Gordonstoune opustiť.

Očakávalo sa však, že sa prihlási na univerzitu a potom nastúpi do armády. Po dohodách sa na kráľovskom dvore rozhodlo, že bude študovať na Trinity College v Cambridge. Poradcovia odporučili, aby študoval ekonómiu, právo a jeden moderný jazyk. On túžil po archeológii a antropológii. Po štyroch semestroch narušilo jeho štúdium nariadenie, podľa ktorého mal ako Princ z Walesu stráviť istý čas na univerzite vo Walese. Pokračoval teda na Aberystwyth University, kde ho veľmi srdečne neprivítali ani akademici ani nacionalisticky mysliaci študenti. On však ostal a vytrval. Po návrate do Cambridge dokončil svoje štúdiá aj tam. Práve tam sa po prvý raz stretol s Camillou Shand. Ich aféra sa však skôr skončila ako začala. Princa totiž čakalo päť rokov v armáde. Čoskoro po jeho narukovaní sa dozvedel o Camillinom zasnúbení s Andrew Parker-Bowlesom. Koncentroval sa preto na povinnosti a počas piatich rokov v armáde sa z neho stal námorný kapitán.

Po návrate domov boli hranice jeho osobnej slobody stále v rukách dvoru. Princ mal 28 rokov a jeho pozícia nebola stále definovaná. V roku 1976 začala verejnosť a médiá zamestnávať otázka, kedy sa princ ožení. Aj v tomto prípade však trón nastolil požiadavku nehľadať si iba ženu, ktorú by miloval, ale aj ženu, ktorá by sa raz dokázala stať kráľovnou. Charles hľadal ženu bez minulosti, čím sa chcel vyhnúť špekuláciám médií.

V júli 1980 sa začal jeho vzťah s Lady Dianou Spencer. Poznali sa už tri roky a Charles veril, že by sa raz prvou dámou jeho kráľovstva mohla stať práve ona. Čoskoro sa lepšie spoznali, Diana ho očarila, no to, čo bolo medzi nimi, bolo zatiaľ len lepšie priateľstvo. Od Charlesa sa ale čakalo rozhodnutie, krok späť alebo vpred. Vojvoda z Edinburghu mu vtedy prízvukoval, že krok späť by pokazil Diane reputáciu. Otcove slová pochopil ako ultimátum. Na konci februára 1981 Buckingham ohlásil ich zasnúbenie. Charles mal vtedy 32 rokov, Diana 19. Čoskoro sa Diana prisťahovala do paláca a začali spolu žiť. Svoju novú rolu si začala uvedomovať už vtedy, v novom domove sa však necítila dobre a začali sa u nej prejavovať prvé známky bulímie.

Dvojica sa zosobášila 29. júla 1981. Po medových týždňoch v Stredozemí sa vrátili do Balmoralu a manželstvo začalo pomaly pokrivkávať. Lady Di manžela podozrievala, že obnovil vzťah so starou láskou. Už čoskoro však princezná otehotnela a v januári 1982 prenikla zo sídla v Sandringhame informácia, že nešťastná princezná dobrovoľne padla zo schodov. Plodu sa však nič nestalo a v júni 1982 oslavovalo kráľovstvo narodenie prvého syna - princa Williama. Princeznine podozrenia ani bulímia sa však nezmiernili, princ bol zaneprázdnený povinnosťami a prácou. Druhý syn Harry sa narodil v septembri 1984. Charlesov život však naberal stále rýchlejšie tempo. Médiá ho začali vykresľovať ako bezcitného manžela aj otca.

Oficiálne zdroje tvrdia, že s Camillou nadviazal kontakt až päť rokov po svadbe s Dianou, no o Diane sa už tiež začalo pošepkávať, že má milenca. Korunou potom v roku 1992 otriaslo aj vydanie knihy Diana: Her True Story (Diana: Jej skutočný príbeh) Andrewa Mortona. Knihu autorizovala sama princezná. Vtedy Charles po prvý raz hovoril so svojou matkou o možnej odluke. Ešte v tom istom roku sa pár naozaj odlúčil. Na konci augusta 1996 sa dvojica rozviedla. Verejná mienka stála proti princovi, nikto ho nechcel za kráľa. Rok po rozvode princezná Diana zomrela pri autonehode a princ čelil obvineniam verejnosti, že je morálne vinný z jej smrti.

Na začiatku apríla 2005 sa princ Charles zosobášil s Camillou Parker-Bowles. Termín ich civilného sobáša sa posunul o deň neskôr, dôvodom bola princova účasť na pohrebe pápeža Jána Pavla II.

SITA