Nebezpečné potraviny utajené

Situáciu na trhu by mal do určitej miery zlepšiť pripravovaný sprísnený zákon o potravinách. Účinnosť nového zákona, ktorý má okrem iného priniesť až 50-miliónové pokuty pre nepoctivých obchodníkov, bude platiť až od apríla budúceho roka. Podľa súčasnej legislatívy je maximálna výška pokuty naozaj smiešna, iba jeden milión korún.

Na potravinovom trhu však nespôsobujú problém iba obchodníci, ale aj výrobcovia. Konkrétne ide o problematické až nebezpečné potraviny, ktoré sú pre bežného spotrebiteľa neodhaliteľné. Nie sú staré, ani nemajú prelepený dátum spotreby, ale pri laboratórnej kontrole sa zistí, že môžu ohroziť zdravie spotrebiteľa. Jedna vec je potom tieto výrobky stiahnuť z obehu a druhá je dostatočnou mierou informovať verejnosť. V praxi sa totiž často stáva, že doma skladujeme a konzumujeme ešte dlho potraviny, ktoré boli kvôli škodlivosti už dávno stiahnuté z trhu.
Na potlačenie podobných prípadov by mal okrem iného slúžiť aj systém vysledovateľnosti potravín, ktorý na našom trhu funguje už od roku 2003.  Podľa Jána Šulca zo Štátnej veterinárnej a potravinovej správy SR, samotná  vysledovateľnosť však ešte nezaisťuje bezpečnosť potravín. „Je to iba nástroj ktorý pomáha zvládnuť problém bezpečnosti potravín.“
Kontrolné orgány mali až do roku 2004 prakticky úplne zviazané ruky, pretože škodlivý výrobok sa síce stiahol z trhu, ale nikto nemal povinnosť  o tom informovať. Situácia sa mierne zlepšila od januára tohto roka, keď vstúpila do platnosti povinnosť obchodu hlásiť výskyt takýchto potravín. Spotrebitelia sú takto informovaní nielen o tom, ktoré výrobky sa stiahli z trhu, ale aj o tom, že im budú v obchode vrátené peniaze.
Zákon však stanovuje iba informačnú povinnosť pre obchodníkov, ale nešpecifikuje formu. Ak sa obchod rozhodne informovať verejnosť malou nenápadnou správou v niektorom denníku, tak si splnil svoju informačnú povinnosť, aj keď sa k väčšine spotrebiteľov táto informácia prakticky nedostane. Podľa Šulca je v krajinách starej EÚ bežné, že sa takéto oznámenia nielenže dostatočne prezentujú v tlači a na internete, ale obchody dokonca vyvesia oznam na viditeľnom mieste vo svojich prevádzkach. S podobnými prípadmi naozaj masového a účinného oznámenia sme sa, podľa Šulca, na Slovensku zatiaľ nestretli. 

Spoločná európska ochrana
Slovensko je aspoň od nášho vstupu do EÚ zaradené do Rýchleho výstražného systému pre potraviny a krmivá. Ide o efektívnu a pohotovú formu ochrany spotrebiteľa. Do systému sa zaraďujú informácie o výrobkoch, ktoré nezopdpovedajú požiadavkám na bezpečnosť alebo sú nespráne označené, čím predstavujú určité spotrebiteľské riziko. Veľkou výhodou je, že pri zistení nedostatku v ktorejkoľvek krajine EÚ môžu nebezpečný výrobok za pár hodín sťahovať z pultov celého spoločného trhu.
Martin Augustín