Nebezpečné ftaláty nik nekontroluje!

Na včerajšiu informáciu Greenpeace o obsahu chemikálií vo vzorkách kaprov kúpených v slovenských obchodoch, zareagovali zainteresovaní odborníci. Ftaláty a nonylfenol v strave sú aj podľa nich problém, v tomto prípade išlo o množstvo približne 5 ppm, čiže 5 miligramov na kilogram hmotnosti ryby. Environmentalisti to však podľa nich s dramatizovaním situácie prehnali.

Veterinár Juraj Příhoda, súdny znalec z odboru vodné hospodárstvo - rybnikárstvo a rybárstvo, upozornil, že „v mlieku sa nachádza 15 ppm ftalátov a v tučných syroch dokonca 250 ppm. Z dlhodobého hľadiska je obsah ftalátov najnižší vo vodke a  ryby sú na druhom mieste. Zaujímalo by ma, či náhodou vzorky určené na expertízu neboli balené v plastových obaloch. Nemám strach zjesť slovenského kapra“.
Ľubomír Leng z Ústavu fyziológie hospodárskych zvierat Slovenskej akadémie vied bol ešte tvrdší: „Dovolil by som si spochybniť metodiku práce so vzorkami - myslím, že laboratóriá mali pracovať so sušinou, nie s mokrou váhou. Nezanedbateľné je, v akých skúmavkách vzorky prevážali. Ak boli z plastu, museli kontaminovať aj samotnú vzorku. Hodnota 5 ppm je relatívne vysoká. Keby som ja dostal z jedného laboratória takýto výsledok, určite by som si ho pred zverejnením dal overiť aspoň v dvoch iných labákoch. Nemyslím si, že treba mať strach.“
Peter Košuth z Univerzity veterinárneho lekárstva v Košiciach upozorňuje, že „pre obsah ftalátov nie sú na Slovensku určené limity, nedá sa k tomu vyjadriť. Nemám informácie, či sa látky našli vo svalovine alebo vo vnútorných orgánoch, čo je veľký rozdiel. Môžem však ubezpečiť ľudí na Slovensku, že všetky kapry, ktoré sú v obchodnej sieti, prešli vyšetrením, aby spĺňali požiadavky noriem EÚ“. Na zasadnutí Európskej komisie mienia naši veterinári tlačiť na vytvorenie legislatívy na zisťovanie ftalátov v rybách. To sa doteraz v SR neuskutočňovalo, Štátna veterinárna a potravinová správa však mieni s vyšetreniami začať.
Kapry, ktoré Greenpeace v októbri kúpila, boli mrazené. To znamená, že kontaminácia ftalátmi mohla byť dôsledkom baliarenskej technológie. Rovnako sa dá predpokladať prítomnosť ftalátov aj v iných potravinách balených do plastov. Priemerné množstvo ftalátov v živých rybách z celej Európy dosahuje 0,5 ppm.  

Odkiaľ mohli prísť ftaláty do vody
Ftaláty sa používajú pri výrobe plastov, spôsobujú zlepšenie ich pružnosti. Nahradili jedovaté polychlórované bifenyly (PCB), lebo na rozdiel od tejto látky majú nižšiu toxicitu. Keďže ftaláty sa rozpúšťajú aj vo vode, ľahko sa dostávajú do tráviaceho traktu, ale dokážu aj prestupovať napríklad z plastových obalov do potravín. V Európe sa ročne vyrobia stovky miliónov ton rôznych ftalátov. Nemožno sa čudovať, ak sa dostali aj do vody. Látku s názvom 4-nonylfenol môžeme nájsť vo farbivách a v čistiacich prostriedkoch. Dokonca aj v kozmetike - príkladom môžu byť laky na nechty alebo šampóny. Pre živé organizmy sú toxické, obzvlášť pre vodné živočíchy. 

Ak sa aj rozhodnete jesť iba také mäso, ktoré neprišlo do styku s plastmi, nemáte istotu, že neobsahuje ftaláty. Týchto chemikálií sa ročne v Európe vyrobí niekoľko stoviek miliónov ton. Používajú sa totiž takmer všade, kde sa používajú aj plasty. Pri takom množstve ftalátov je veľmi ľahko možné, že sa niekoľko miligramov dostane do každého organizmu. Keďže ftaláty sú nebezpečné chemikálie, je dôležité, aby pri prerokovaní novej politiky zaobchádzania s chemickými látkami v Európskej únii REACH, padli správne rozhodnutia, ktoré prinútia producentov hľadať za ftaláty bezpečnejšiu náhradu. Tak, ako ftaláty pred rokmi nahradili ešte jedovatejšie polychlórované bifenyly.  
Vojtech Hollan