NBS očakáva v tomto roku pokles hospodárstva o 5,6 %

AKTUALIZOVANÉ o 14:44 BRATISLAVA 22. septembra (WEBNOVINY) - Výhľad Národnej banky Slovenska na očakávaný vývoj slovenskej ekonomiky sa oproti poslednej júnovej prognóze zhoršil. Centrálna banka totiž zrevidovala svoj odhad vývoja hrubého domáceho produktu krajiny a aktuálne očakáva pokles o 5,6 %, kým v júnovej prognóze banka predikovala medziročný prepad hospodárstva o 4,2 %. Oživenie slovenskej ekonomiky očakáva Národná banka Slovenska v budúcom roku.



Pohľad centrálnej banky na tohtoročný vývoj hospodárstva zmenil predovšetkým druhý štvrťrok tohto roka, v ktorom bol vývoj horší, ako banka pôvodne predpokladala. "Napriek tomu v nasledujúcich dvoch štvrťrokoch očakávame oživenie slovenskej ekonomiky, čiže tie medzištvrťročné prírastky by mali byť kladné," uviedol na utorňajšej tlačovej konferencii člen bankovej rady Národnej banky Slovenska Peter Ševčovic.


Čo sa týka nasledujúcich dvoch rokov, centrálna banka svoj výhľad reálneho hospodárskeho rastu Slovenska naopak zlepšila. Pre rok 2010 z pôvodných 2,4 % na 2,9 % a pre rok 2011 z 4,1 % na 4,2 %. "Očakávame oživenie ekonomiky. Tak, ako sa bude oživovať globálny dopyt, tak Slovensko z neho bude profitovať," doplnil Ševčovic. S rastom hospodárstva by mal byť spojený aj pozitívny vývoj na trhu práce, avšak miera nezamestnanosti by mala zostať naďalej relatívne vysoká.


Podľa guvernéra centrálnej banky Ivana Šramka je pritom práve vývoj na trhu práce hlavným rizikom spojeným s nasledujúcim obdobím. Preto bude potrebné robiť opatrenia práve v tejto oblasti. "Je veľmi dôležité sústrediť sa na budúci rok na to, aby začali prúdiť investície do krajiny, aby sa z nových zdrojov vytvárali nové pozície, pretože tá existujúca ekonomika určite nevytvorí možnosti na návrat tých stavov pred krízovým obdobím," myslí si Šramko.


Celkovo však riziká svojej aktuálnej prognózy vývoja hrubého domáceho produktu hodnotí centrálna banka vybalansovane. Smerom nahor by ekonomike mohli podľa Ševčovica pomôcť napríklad nové PPP projekty, resp. ich zintenzívnenie. Riziko horšieho vývoja naopak spočíva v tom, že po ukončení vládnych stimulov v okolitých krajinách sa ekonomiky dostatočne nenaštartujú. "Tým, že odznejú vládne stimuly, môže dôjsť k opätovnému poklesu hrubého domáceho produktu v niektorých z nasledujúcich štvrťrokov," dodal Ševčovic.


Podľa Šramka preto nemožno ešte stále skonštatovať, že by hospodárska kríza bola za nami, šoky v podobnej intenzite, ako napríklad v druhej polovici minulého roka však už neočakáva. "Nemôžme povedať, že niektoré problémy sa nemôžu vrátiť. Samozrejme, ak by sa aj vracali, už nie v takom rozsahu, ako boli v druhom polroku 2008 alebo v prvom štvrťroku 2009, pretože mnoho vecí, prístupov vlád a politík sa zmenilo," povedal guvernér.


V oblasti spotrebiteľských cien centrálna banka ešte znížila svoj výhľad priemernej harmonizovanej inflácie na tento rok z 1,3 % na 1,1 %. Pre rok 2010 ponechala predikciu na úrovni 1,8 % a pre rok 2011 ju mierne znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 2,4 %. "Naďalej bude inflácia klesať, najnižšia úroveň by podľa prognóz centrálnej banky mala byť dosiahnutá v októbri 2009," uviedol Ševčovic. Následne by sa však v inflácii mala začať prejavovať zrýchľujúca sa dynamika cien pohonných hmôt a rovnako aj zvýšenie spotrebných daní z cigariet.


Nové prognózy centrálnej banky prichádzajú len niekoľko dní po zverejnení aktuálnych očakávaní Štatistického úradu SR. Ten začiatkom septembra informoval, že za celý tento rok očakáva prepad slovenskej ekonomiky o 3,5 %. Ďalšie dlhoočakávané prognózy by mal už v najbližších dňoch zverejniť rezort financií, na základe ktorých by sa mal zostavovať aj budúcoročný rozpočet. Ministerstvo je pritom doposiaľ najpesimistickejším prognostikom, keďže v posledných oficiálnych predpovediach z júla tohto roka očakávalo tohtoročný pád ekonomiky Slovenska až o 6,2 %.


Slovensko tak po predchádzajúcich rokoch s vysokým rastom ekonomiky zažije v tomto roku opačný vývoj. Najvyšší rast slovenské hospodárstvo zaznamenalo v roku 2007, keď reálne medziročne vzrástlo o 10,4 %. Aj keď už v druhom polroku vlaňajška slovenskú ekonomiku ovplyvnila hospodárska kríza, celoročný reálny rast HDP dosiahol 6,4 %. V prvých dvoch kvartáloch tohto roka sa však situácia otočila. V prvom štvrťroku Slovensko zaznamenalo prvý medziročný pokles výkonu ekonomiky od prvého štvrťroku 2000, a to o 5,6 %. Negatívny vývoj pokračoval aj v druhom kvartáli, keď ekonomika poklesla o 5,3 %.


SITA