Návrhy ministerstva chránia zločincov, myslí si Lipšic

BRATISLAVA 28. mája (WEBNOVINY) – Poslanec KDH a exminister spravodlivosti Daniel Lipšic považuje za nepochopiteľné, ak ministerstvo pripravuje novelizácie trestných kódexov, ktoré podľa neho chránia páchateľov najzávažnejších zločinov, recidivistov, sťažujú odhaľovanie korupcie a organizovaného zločinu. Povedal to na dnešnej tlačovej besede.

Podľa Lipšica sa potvrdzuje, že najohrozenejšie reformy po voľbách nie sú ekonomické, ale reformy v oblasti práva a poriadku. Ministerstvo spravodlivosti (MS) podľa neho vypracovalo návrhy noviel Trestného zákona a Trestného poriadku, ktoré zmierňujú postih páchateľom najzávažnejších zločinov, recidivistom a sťažujú odhaľovanie korupcie a organizovaného zločinu. Za najzávažnejšie Lipšic považuje zníženie trestných sadzieb pri najťažších zločinoch – úkladnej vraždy, vraždy, usmrtenia, ublíženia na zdraví, ozbrojenej lúpeže, vydierania či znásilnenia a sexuálnych trestných činov. Odmietol zdôvodnenie, že súčasná sadzba je neprimerane vysoká. „Dnes, keď je pri úkladnej vražde 20 rokov, treba ju znižovať?“ opýtal sa Lipšic a poukázal na to, že v prípade schválenia zmien, obsiahnutých v spomínanom návrhu, by úkladný vrah mohol vyjsť z väzenia po päť a pol roku, pri inej vražde po tri a pol roku a pri znásilnení dieťaťa by po dohodovacom konaní mohol obísť len s podmienkou. „Komu tieto návrhy majú slúžiť?“ opýtal sa Lipšic. „Ak by návrh novely zákona pripravovala skupina vrahov, recidivistov a pedofilov, návrh by nevyzeral inak,“ povedal Lipšic s tým, že je nepochopiteľné, aby sa za peniaze daňových poplatníkov pripravovali nie zákony, ktoré chránia ľudí, ale zločincov.

Podľa návrhu novely Trestného zákona navrhuje ministerstvo zrušiť tzv. asperačnú zásadu, teda bude možné beztrestne páchať zločiny, pokračoval Lipšic a dokumentoval to prípadmi z minulosti, keď táto zásada ešte neplatila a páchateľ viacerých zločinov, vrátane násilných, dostal trest na dolnej hranici trestnej sadzby za jeden delikt, čo podľa Lipšica znamená, že ostatné spáchal beztrestne. Ministerstvo podľa Lipšica fakticky navrhuje zrušiť aj princíp „trikrát a dosť“ tým, že ho chce obmedziť len na kvalifikované skutkové podstaty násilných trestných činov. MS tiež podľa Lipšica zmierňuje podmienky na podmienečné prepustenie aj pre najťažších zločincov. Kým dnes možno trestaného prepustiť pri zločine po dvoch tretinách trestu a pri obzvlášť závažnom zločine po troch štvrtinách, MS podľa Lipšica navrhuje pri zločine hranicu polovice a pri obzvlášť závažnom zločine dve tretiny trestu. Kritizoval tiež navrhované zrušenie objektívnych pravidiel pre ukladanie trestu, ktoré mali zabrániť súdom vymeriavať neprimerane nízke tresty aj pri priťažujúcich okolnostiach.

V trestnom poriadku bude podľa návrhu zrušenie náhradného obhajcu, teda bude možné obštrukciami naťahovať súdne pojednávania, nebude možné zaisťovať majetok napr. skrachovaným nebankovým subjektom, vypúšťa sa možnosť pôsobenia aktívneho agenta, súdu sa priznáva právo rozhodnúť v prípade oslobodenia obžalovaného o výške jeho nemajetkovej ujmy. „To nie je nikde na svete. Prokurátori sa budú v závažnejších prípadoch báť podávať obžalobu,“ povedal Lipšic.

Lipšic poukázal na to, že po zmene trestných kódexov, ktorú pripravilo ministerstvo pod jeho vedením, klesol u nás počet závažných trestných činov. „Prvou zodpovednosťou štátu musí byť právo a poriadok, chrániť ľudské životy a zdravie,“ dodal Lipšic.

Mieru relevantnosti kritizovaného návrhu nevie Lipšic podľa vlastných slov posúdiť. Poukázal však na príklad z minulého roka, keď sa ministerstvo na margo kritizovaného návrhu na zrušenie Špeciálneho súdu bránilo, že ide len o jeden z viacerých pracovných variantov a neskôr ho predložilo. „Ja vedúcim pracovníkom rezortu spravodlivosti nedôverujem. Už viackrát preukázali, že pravda je pre nich pomerne relatívna kategória,“ dodal Lipšic.

SITA