|
Správy | Reality | Video | TV program | TV Tipy | Práca | |
Utorok 5.11.2024
|
Autobazár | Dovolenka | Výsledky | Kúpele | Lacné letenky | Lístky |
Meniny má Imrich
|
Ubytovanie | Nákup | Horoskopy | Počasie | Zábava | Kino |
Úvodná strana | Včera Archív správ Nastavenia |
|
Kontakt | Inzercia |
|
Denník - Správy |
|
|
Prílohy |
|
|
Pridajte sa |
|
Ste na Facebooku? Ste na Twitteri? Pridajte sa. |
|
|
|
Mobilná verzia |
ESTA USA |
19. septembra 2019
Návrh vyhlásiť Deň pamiatky obetí komunistického režimu neschválili
Deň pamiatky obetí komunistického režimu nebude novým pamätným dňom. Poslanci parlamentu odmietli novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného ...
Zdieľať
Ilustračné foto. Foto: TASR, Martin Baumann
Bratislava 19. septembra (TASR) - Deň pamiatky obetí komunistického režimu nebude novým pamätným dňom. Poslanci parlamentu odmietli novelu zákona o štátnych sviatkoch, dňoch pracovného pokoja a pamätných dňoch z dielne opozičnej SaS. Tá chcela, aby si tento pamätný deň Slovensko pripomínalo 27. júna. Dátum je podľa predkladateľov symbolický, v tento deň v roku 1950 popravili v Prahe prvé obete komunistických politických procesov, medzi nimi aj Miladu Horákovú, ako ich jedinú ženskú obeť.
"Obete komunistického totalitného režimu nesmú zostať zabudnuté. Obzvlášť v roku 30. výročia pádu tohto režimu považujeme za nevyhnutné, si ich aspoň takto symbolicky pripomenúť," argumentovali predkladatelia.
Poukázali na to, že 27. jún bol vyhlásený za pamätný deň v Českej republike. Bolo to na pamiatku Milady Horákovej, Jana Buchala, Oldřicha Pecla a Záviša Kalandru. "Tí boli popravení po politickom procese vtedajšieho komunistického režimu Československa, ktorý sa konal v dňoch 31. mája - 8. júna 1950. Obesení boli všetci v Prahe dňa 27. júna 1950," priblížili poslanci.
Právnička a politička Milada Horáková bola jedinou ženskou obeťou justičnej vraždy v rámci vykonštruovaných komunistických politických procesov. "Vďaka tomuto faktu ako aj Horákovej vytrvalosti a neústupnosti, sa stala symbolom odporu proti vládnucej Komunistickej strane Československa," dodali.
Poslanci v dôvodovej správe pripomenuli, že v Československu bolo od februárového prevratu v roku 1948 za politické trestné činy "popravených 248 osôb, približne 4500 osôb zomrelo vo väzení a najmenej 282 pri pokuse utiecť cez železnú oponu". Poukázali tiež na vyše 205.000 ľudí, ktorí boli z politických dôvodov odsúdení, ale aj na väzňov, ktorých bez súdu poslali na nútené práce či do Pomocných technických práporov.
Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR