Návrh rezolúcie VZ OSN potvrdzuje konflikt medzi Ukrajinou a Ruskom

Kyjev/New York 2. novembra (TASR) - Návrh aktualizovanej rezolúcie Valného zhromaždenia (VZ) OSN s názvom "Situácia ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol (Ukrajina)" obsahuje niekoľko nových požiadaviek na Ruskú federáciu, ako aj výzvu adresovanú generálnemu tajomníkovi OSN na koordináciu krokov orgánov OSN na Kryme. V rozhovore pre agentúru Ukrinform to uviedol ukrajinský veľvyslanec pri OSN Volodymyr Jeľčenko. Rezolúcia podľa neho v prvom rade potvrdzuje existenciu medzinárodného ozbrojeného konfliktu medzi Ukrajinou a Ruskom.


Ukrajinský minister zahraničných vecí Pavlo Klimkin 31. októbra oznámil, že ukrajinská vláda v súčasnosti vykonáva prípravné práce a mobilizuje medzinárodnú podporu pre hlasovanie o návrhu rezolúcie VZ OSN s názvom "Situácia ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol (Ukrajina)". Hlasovanie by malo byť v novembri.

Podľa Klimkina rezolúcia obsahuje veľmi jasné a špecifické požiadavky na adresu Ruska a mala by sa stať spoľahlivým základom pre ukončenie okupácie Krymu. Klimkin dodal, že toto uznesenie by mohlo byť použité v budúcnosti v súdnych konaniach proti Rusku, najmä v Haagu, ako aj na všetkých úrovniach, na ktorých Ukrajina začala takéto procesy.

Jeľčenko v rozhovore pre Ukrinform uviedol, že "v porovnaní s rezolúciou Situácia ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol (Ukrajina), ktorú vlani v decembri schválilo Valné zhromaždenie OSN, nový dokument obsahuje niekoľko nových požiadaviek na Ruskú federáciu s cieľom zabezpečiť súlad s jej medzinárodnými záväzkami v kontexte podpory deokupácie ukrajinského polostrova," uviedol Jeľčenko.

V prvom rade podľa neho rezolúcia potvrdzuje, že medzi Ukrajinou a Ruskom existuje medzinárodný ozbrojený konflikt. Toto ustanovenie je "obzvlášť dôležité v kontexte vyvažovania tvrdení Ruska, že v našej krajine je údajne vnútorný konflikt", vysvetlil Jeľčenko.

V druhom rade, pokračoval, dokument "odsudzuje retroaktívne uplatňovanie ruských právnych predpisov na okupovanom území" a odsudzuje aj skutočnosť, že ukrajinskí občania žijúci na Kryme sú nútení k nadobudnutiu ruského občianstva.

V treťom rade návrh rezolúcie žiada od Ruska, aby implementovalo predbežné rozhodnutie Medzinárodného súdneho dvora o obnovení práv a slobôd občanov Ukrajiny na polostrove, dodal Jeľčenko.

Rezolúciu Valného zhromaždenia OSN nazvanú Situácia ľudských práv v Krymskej autonómnej republike a meste Sevastopol (Ukrajina) schválilo vlani v decembri 70 krajín, proti bolo 26, 77 sa zdržalo hlasovania a 20 nehlasovalo. Situácia na Kryme je v dokumente charakterizovaná ako "dočasná okupácia" a "anexia" Ruskom.

V marci 2014 Valné zhromaždenie OSN schválilo Ukrajinou predložený návrh rezolúcie s názvom "Územná celistvosť Ukrajiny", ktorou uznáva Krym v rámci medzinárodných hraníc Ukrajiny a odmieta platnosť krymského referenda z roku 2014. Za rezolúciu hlasovalo 100 krajín a 58 sa hlasovania zdržalo.

Ruské ministerstvo zahraničných vecí označilo túto rezolúciu za kontraproduktívnu a vyzvalo medzinárodné spoločenstvo, aby sa zasadilo za stabilizáciu situácie. Ministerstvo uviedlo, že celý rad krajín bol pred hlasovaním pod tlakom hraničiacim s politickým vydieraním a s vyhrážkami represiami vo sfére ekonomiky, aby hlasovali za návrh.

Na rozdiel od rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN dokumenty prijímané Valným zhromaždením OSN majú len odporúčajúci charakter. Na rozdiel od Bezpečnostnej rady OSN nemožno rezolúcie VZ OSN vetovať. Hoci nie sú právne záväzné, odrážajú názor sveta.

Krymská republika a Sevastopol prijali 11. marca 2014 vyhlásenie o nezávislosti od ústrednej vlády v Kyjeve. Krátko nato, 16. marca, sa uskutočnilo referendum, v ktorom sa za odtrhnutie od Ukrajiny a pripojenie k Rusku vyslovilo 96,7 percenta Krymčanov a 95,6 percenta Sevastopolčanov. Volebná účasť presiahla 83 percent.

Krymská republika a Sevastopol sa stali subjektmi Ruskej federácie 18. marca 2014, keď Putin a proruské vedenie polostrova podpísali v Kremli zmluvu o ich pripojení k Rusku. Ruský parlament tento akt odobril 21. marca.

Nová ukrajinská vláda i Západ referendum a jeho výsledky odmietli uznať.

Krymský polostrov sa stal súčasťou Ukrajiny v roku 1954 na základe rozhodnutia vtedajšieho sovietskeho vodcu Nikitu Chruščova.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR