Naši exportéri vlani stratili dych, nepomohol im ani výmenný kurz

Bratislava 30. marca (TASR) - Slovenský export v minulom roku stratil dych. Kým v predchádzajúcich rokoch sa exportérom darilo čoraz viac sa presadzovať na zahraničných trhoch, vlani sa získavanie trhových podielov zastavilo. Za slabšou výkonnosťou exportu stálo čiastočne oslabenie mien obchodných partnerov, v prípade vývozu automobilov išlo aj o obmedzenie výroby pre modernizáciu a zmenu modelových liniek. Vo svojej aktuálnej analýze to konštatuje Inštitút finančnej politiky (IFP) pri Ministerstve financií (MF) SR.


Slovensko ako malá otvorená ekonomika je výrazne závislé na zahraničnom obchode. Ako uviedol IFP, zahraničný obchod bol výrazným zdrojom ekonomického rastu, najmä v období po kríze, keď sa Slovensku podarilo zachovať si rast aj napriek recesii v eurozóne. Medzi rokmi 2009 a 2013 vzrástla slovenská ekonomika o 10,9 %, pričom čistý export k rastu prispel až 9,8 percentuálnymi bodmi (p.b.). "V priebehu vlaňajška sa však príspevky zahraničného dopytu výrazne znížili a za celý rok bol príspevok k rastu hrubého domáceho produktu (HDP) nulový, prípadne veľmi mierne záporný," uviedol IFP.

Najviac exportujeme stroje a elektrické zariadenia

Za rok 2014 pritom tvoril približne tretinu celkového exportu tovarov export strojov, prístrojov a elektrických zariadení, štvrtinu tvoril export dopravných prostriedkov a desatinu tvoril export kovov a kovových výrobkov. Slovenské tovary putujú predovšetkým na európske trhy. Firmy vyvážajú výrobky najmä do Nemecka, Českej republiky, Poľska, Maďarska, z mimoeurópskych krajín predstavujú hlavné trhy pre slovenský export Rusko, USA a Čína.

Ako uviedol IFP, slovenským exportérom v roku 2014 nepomáhal výmenný kurz. "Reálny efektívny výmenný kurz posilnil do tretieho štvrťroka 2014 o 7,2 %, kým v susedných krajinách oslabil o 2,9 % v prípade Poľska, cez 16,4 % v Maďarsku až po 17,4 % v Českej republike. Slovensko tak strácalo konkurenčnú výhodu v stredoeurópskom priestore," skonštatoval inštitút.

Trhové podiely Slovenska tak v minulom roku nerástli. „Podiel na trhoch krajín V3 (Poľska, Maďarska, Českej republiky) klesal od polovice roka 2012 do polovice roka 2014, čo zodpovedá posilňovaniu eura voči českej korune a maďarskému forintu. Od polovice roka sa trhový podiel v regióne stabilizoval," uviedol IFP s tým, že až v posledných mesiacoch vlaňajška začal opäť rásť v prípade Nemecka a eurozóny. "Exportný podiel v Rusku dlhodobo stagnoval, samotný objem exportu do Ruska však v poslednom období klesal pre oslabenie rubľa a prepad ruskej ekonomiky aj v súvislosti so sankciami," doplnil IFP.

Televízory vedú

Napriek členstvu v eurozóne je presadzovanie sa Slovenska na zahraničných trhoch výrazne ovplyvnené geografickou blízkosťou. Najvyššie trhové podiely dosahuje Slovensko v Českej republike a ostatných susediacich krajinách. "Televízory sú najlepšie sa presadzujúcim významným vývozným artiklom v únii. Takmer každý piaty európsky dovezený televízor pochádza zo Slovenska. V Rakúsku, Chorvátsku, Poľsku a Rumunsku trhový podiel prekročil 30 % a v Lotyšsku dokonca až 40 %," vyčíslil IFP.

V automobilovom priemysle zase badať podľa IFP napojenie na nemecké dodávateľské reťazce, rovnako pokiaľ ide o objem exportu aj trhový podiel. "Karosérie sa do Nemecka dovážajú takmer výhradne zo Slovenska," dodal IFP.

Zdroj: Teraz.sk, spravodajský portál tlačovej agentúry TASR